Zvedavosť je ošemetná vec

Pilotný diel tohto newslettra spustil zaujímavú diskusiu o vnímaní slova „zvedavec“. Čo mi pamäť slúži, vždy som vnímala zvedavosť ako pozitívnu vlastnosť. Nie všetci to však vidia rovnako. Niektorí si predstavia človeka, ktorý rád strká do všetkého nos, a hneď sa otrasú hnusom.

Slovníková definícia slova „zvedavý“ je pritom neutrálna. Zvedavý človek je taký, ktorý sa rád dozvedá.

Čeština to má rozlíšené: „zvědavý“ človek sa chce dozvedieť veci, čo sa ho netýkajú, kým „zvídavý“ rád získava nové poznatky. U nás sa však oba významy zliali do jedného slova.

Kedysi by sme povedali, že ľudia, ktorí sa starajú do cudzích vecí, sú „všeteční“ (slovo zo 16. storočia) = priveľmi či nemiestne zvedaví ľudia. Dnes sa „všetečnosť“ takmer nepoužíva, ale možno by sme mohli vrátiť toto slovo do bežnej reči. Nech sa môže naša krásna zvedavosť v zmysle získavania nových poznatkov rozvíjať bez biľagu. Čo poviete? Či máte iné návrhy?

Takže aby nedošlo k omylu, tento newsletter je pre zvedavých ľudí, čo sa radi dozvedia niečo nové z oblastí, ktorým sa venujem. Po pilotnej časti, ktorú nájdete v archíve, som niektoré rubriky mierne upravila. Tri budú vychádzať stabilne každý týždeň a tri sa budú striedať. Tak poďme na ne:


Zaujímavosti z medicíny minulosti

V pilotnej časti som spomínala heroín ako liek na kašeľ voľne predávaný v lekárňach. Aj kokaín si prešiel kariérou lieku, i keď on o ňu vlastne ešte neprišiel.

Alkaloid kokaín prvýkrát izoloval nemecký chemik v roku 1855. Rýchlo si získal obľubu. Sigmund Freud o ňom v 1884 napísal oslavný traktát, Sherlock Holmes ním zaháňal nudu.

V roku 1885 ho výrobca Parke-Davis predával v rôznych, voľne dostupných formách – ako cigarety, prášok či dokonca ako roztok, ktorý sa dal podať do žily. Firma sľubovala, že kokaín nahradí jedlo, dá odvahu zbabelcovi, reč mlčanlivému človeku a spraví človeka necitlivého voči bolesti. Ehm…

Pápež Lev XIII si vraj pochvaľoval kokaínové víno od Angela Marianiho. Musel ho mať ozaj rád, keďže mu neskôr udelil vatikánsku medailu a nechal sa zobraziť na reklamných plagátoch. No a predpokladám, že je všeobecne známe, že obľúbená Coca-cola tiež kedysi obsahovala kokaín.

Keď sa pozrieme na kokaín z takéhoto pohľadu, udiví ešte niekoho, že farmaceutická firma Lloyd predávala kokaín vo forme kvapiek proti bolesti zubov pre deti?

Kokaín sa však ojedinele predáva ako liek aj dnes. Ako lokálne anestetikum do nosa či úst pred diagnostickými či chirurgickými výkonmi ho pred pár rokmi schválila americká FDA (napr. liek Numbrino). A čo viem, podobný liek je v štádiu klinického skúšania pre deti.


Zaujímavé novinky z medicínskych vied

Keď si posuniete spánok len o hodinu skôr, môžete si znížiť riziko depresie. To ukazujú výsledky štúdie publikovanej 26 mája. Zahrnuli do nej dáta od 840 000 ľudí z rôznych databáz/zdrojov, predovšetkým Európanov.

V tejto štúdii sa 1/3 ľudí označila za ranné vtáčatá, 9% za nočné sovy a zvyšok sa našiel kdesi medzitým. Spomedzi všetkých pozorovaných spali ľudia priemerne medzi 23:00 a 6:00.

Z dát vyplynulo, že ranné vtáčatá majú jednoznačne najmenšie riziko depresie. Čo to znamená pre ostatných? Môžu svoje riziko ovplyvniť? Ukazuje sa, že áno.

Posun celého spánku o 1 hodinu zníži riziko o 23%, 2 hodiny uberú z rizika depresie až 40%. Dĺžka spánku pritom ostáva rovnaká: teda 1:00 – 8:00 -> 23:00 – 6:00 = -40% riziko.  

Zatiaľ sa nevie, či pre tých, ktorí už vstávajú skoro, má zmysel niečo meniť. Tiež nie je jasné, prečo posun len o 1 hodinu vyvolá také dramatické zníženie. To by mohla zodpovedať kontrolovaná klinická štúdia, ale na tú si musíme počkať.

Ak ste doteraz chodili spať neskoro, skúste svoj návyk zmeniť. Slnko vychádza okolo 5:00, možno sa ním nechajte zobudiť. Dajte mi potom vedieť, ako to na vás dlhodobo vplýva. Ja to na sebe otestovať neviem, bežne vstávam medzi 5:00 a 6:00 aj cez víkendy.


Zo zákulisia môjho či cudzieho písania

Spisovatelia pracujú rôznymi spôsobmi. Niektorí sa zameriavajú viac na dej, iní na postavy, ďalší na hru so slovami, a podaktorí milujú opisy. Poznám autorov, čo píšu najskôr ručne a potom prepisujú.K nim som sama  roky patrila. Iní rovno ťukajú. A sú aj takí, ktorí text diktujú.

Jedni píšu chronologicky, iní si napíšu kľúčové scény a potom ich prepájajú. A poznám aj autorku, ktorá si najskôr napíše koniec. Ja som vždy bola chronologický „písač“. Väčšinou ani neviem, ako presne poviedka skončí, keď si sadnem k prázdnej strane.

Každý má aj iný prístup k prepisovaniu. Poznám takých, ktorí to robia priebežne. Napríklad poobede prepisujú, čo písali deň predtým. Ja prepisujem, až keď mám hotový prvý draft a rátam aspoň s 3 draftami. Ani sa nepýtajte, koľko draftov bolo pri Gwind… bude to v desiatkach. Počula som dokonca o prístupe napísať prvý draft, nechať ho tak, napísať druhý odznova a až s tým pracovať.

Ďalšou veľkou otázkou je, či si autori všetko naplánujú vopred, nechajú dej voľne plynúť, alebo využijú mix medzi tým. V angličtine im vravia „pantsers“ a „plotters“. Za posledné roky som sa od živelného „pantsera“ prepracovala k symbióze oboch postupov. Vytváram si plán, ktorý ale nemám problém opustiť a nechať sa svojimi postavami zatiahnuť iným smerom. Zvlášť keď na mňa intenzívne hučia, že mám robiť niečo inak. Hm, to asi znie trochu „schizofrenicky“… Nabudúce vysvetlím, ako to myslím.

Dovtedy, ak píšete či tvoríte, prezraďte, ako k tomu pristupujete vy?


Tipy pre lepšie prednášky

Jedna z prvých rád, ktorú neskúsený prednášajúci dostane, je nečítať slajdy. Druhá rada zvykne pritvrdiť – mať na slajdoch málo textu, žiadne vety, len odrážky. Už pri tejto predstave niektorých chytia mrákoty.

Ak však chcete naozaj lepšie prednášať, mám pre vás ešte radikálnejšiu radu: spravte svoju ďalšiu prednášku úplne bez slajdov a druhú len s obrázkami bez jediného slova. Skúšala som oba formáty, keď som začínala prednášať na conoch (stretnutia fanúšikov sci-fi a fantasy), veľa ma to naučilo.

Prednáška je druh medziľudskej komunikácie. Prvoradý je človek, jeho reč, gestá, výraz tváre. To je to, čo nás ľudí, sociálne to tvory, zaujíma. Slajdy? To má byť len pomôcka. Ak sa stanú centrom celej prednášky, čaro ľudského kontaktu sa stráca a s ním aj pozornosť či zážitok z prednášky.

Nebojte sa toho. Som si istá, že ak dáte svojmu mozgu povel vymyslieť ako povedať prednášku bez jediného slajdu, niečo vymyslí. Ak budete mať možnosť si vyskúšať prednášať bez slajdov, dajte vedieť, ako to šlo. Či je pre vás taká myšlienka úplne absurdná?


Nabudúce divoká karta

Nabudúce sa miesto prednášania zameriam na niečo (nemedicínske), čo budete vy chcieť – divoká karta. Napíšte mi otázku/tému do komentára alebo na moje sociálne siete (spravím post na Facebook a story Instagram). Deadline si dajme tentokrát do utorka 8.6., aby som stihla otázku spracovať. Neskôr bude viac času, lebo priestor na otázky budem dávať každý druhý týždeň. Z otázok, čo prídu, vyberiem alebo nechám hlasovaním vybrať vás.


Teším sa na vaše reakcie a „vidíme“ sa budúci týždeň,

Lívia

Ako sa k newslettru dostať čím skôr? Jednoducho, vložte svoju mailovú adresu a prihlásite sa na odber:



1 thought on “Zvedavosť je ošemetná vec”

  • Odpoveď na otázku k môjmu písaniu a tvoreniu je trochu zložitá. Výrečnejší bude tento môj článok: https://www.adhara.sk/?page_id=397 Len k prepisovaniu je tam málo, tak dopĺňam – prepisujem aj priebežne, aj po. V minulosti som prepisovala počas písania menej, pretože som to mala lepšie premyslené dopredu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.