Plníte si sny alebo si dávate (SMART) ciele?

V korporáte pracujem už nejaký ten piatok, a tak rovnako ako mnohí iní som aj ja mala tú česť so SMART cieľmi. Pre tých, ktorým sa SMART vyhol, ide o špecifické, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo ohraničené ciele. Niektorí sú ich veľkí zástancovia, iní, ako ja, ich nemôžu vystáť. Nedávno sa ma snažili presvedčiť, že si mám klásť SMART ciele aj mimo práce. Mentálne som začala pri tej predstave škriabať vnútro vlastnej lebky.

Radšej budem snívať!

Snov mám neúrekom. Z nich si pár starostlivo vyberiem a zadám svojej hlave úlohu – vymysli mi spôsob, ako si tento sen splniť. Rokmi trénovaný mozog poslúchne a o chvíľu sa mi v diaľke črtá cestička. Dobrodružstvo!

Nevadia mi zaujímavé odbočky, ani zachádzky. Občas mi ukážu inú, lepšiu cestu. Vďaka nim často zistím, že moje hranice v skutočnosti ležia inde, než som myslela. Pomáhajú mi rásť. Samotná cesta sa tak stáva cieľom. SMART? To by bola guľa na nohe.

A čo výsledky? Výkony? Úspechy? (Najčastejší dôvod, prečo všetci omieľajú SMART.) Prosté. Na ceste vpred za správne zvolenými snami sa im skrátka nedá vyhnúť.

Samozrejme, SMART nie je jediný spôsob stanovovania cieľov. Mojej predstave asi najviac zodpovedá PACT – zmysluplný (purposeful), dá sa na ňom pracovať teraz (actionable) a nepretržite (continous) a jeho výsledky sa dajú sledovať (trackable).

Ako to máte vy? Dávate si SMART, PACT, iné či žiadne ciele? Snívate?

Zaujímavosti z medicíny minulosti

V minulom newsletteri som zabŕdla do 19. storočia a divoká karta priniesla otázku psychopatie. To ma priviedlo k spomienke na zaujímavú novinárku Nellie Bly. Nellie začala nový spôsob investigatívnej žurnalistiky okrem iného aj tým, že sa nechala koncom 19. storočia zavrieť do psychiatrickej liečebne.

Ešte v 18. storočí vznikol koncept takzvanej „morálnej liečby“. Tento princíp zjednodušene veril, že psychické poruchy sa dajú liečiť ľudským správaním sa k chorým. Objavovali sa liečebne, kde sa snažili vytvoriť vľúdne prostredie a chorých akoby „prevychovať“.

V 19. storočí vzali tento princíp do rúk úrady a azyly rástli ako huby po daždi.

Bez skutočnej liečby ľudia z liečební takmer neodchádzali. Než sa 19. storočie skončilo, tisli sa ľudia v preplnených blázincoch po celej Európe aj Amerike. Na ľudskosť nebolo ani dosť personálu, ani peňazí. Mnohí už ani nepredstierali, že sa ľudia majú zotavovať.

Psychiatri na pacientoch skúšali svoje najnovšie teórie – studené sprchy, statickú elektrinu, chloralhydrát a mnohé iné. Do blázincov sa vrátili mreže, reťaze a špina.

Nellie Bly sa do ústavu dostala bez toho, aby ju niekto poriadne vyšetril. Za 10 dní tam zažila neustále budenie, ľadovú vodu, topenie, zhnité jedlo, fyzické a psychické násilie zo strany personálu. Zachránili ju odtiaľ jej kolegovia. Nellie napísala o svojom zážitku niekoľko článkov a knihu. Tie viedli, aspoň v Amerike, k postupnej zmene opatrení.

Rozhodne sa však nedá povedať, že by začiatok 20. storočia priniesol duševne chorým veľkú úľavu. O tom však nabudúce.

Zaujímavé novinky z medicínskych vied

Keď sa učíte novú zručnosť, robte si na začiatku časté kratučké prestávky. To hovoria výsledky nového výskumu na 33 dobrovoľníkoch.

Všetci účastníci štúdie boli praváci a učili sa ľavou rukou vyťukať kód 41234. Mali ho zadať čo najviac krát v priebehu 10 sekúnd, potom dostali 10 sekundovú prestávku. Tieto cykly opakovali 35 krát. Rýchlosť ťukania sa prudko zvyšovala prvých asi 11 cyklov, neskôr ostávala viac menej rovnaká.

Ukázalo sa, že najväčšie pokroky robia ľudia práve počas tých krátkych prestávok, viac než počas spánku či aktívneho učenia. Na začiatku učenia priniesla každá prestávka veľké zlepšenie.

Keď analyzovali aktivitu mozgu, zistili, že počas bdelého, krátkeho oddychu si ich mozgy dokola prehrávali novú aktivitu až v 20x rýchlejšom tempe. To robil prvých asi 11 cyklov. Potom zrejme usúdil, že už sa naučil dosť. 😊

Takže, až sa najbližšie budete učiť nejakú novú zručnosť, skúste si krátke úseky zopakovať 10 krát s 10 sekundovými prestávkami. Môj najnovší projekt je doladiť svoju anglickú výslovnosť. Skúsila som to s jedným problémovým slovkom a čuduj sa svete, zdá sa, že to funguje. Vyskúšajte a podeľte sa, ako vám to šlo.

Zo zákulisia môjho či cudzieho písania

Dlhú poviedku Zákon na čarodejnice som napísala minulý rok na jar. Ešte predtým, než prepukla pandémia, sme sa stihli vrátiť z výletu v Anglicku. Vtedy sa mi v hlave usadila istá atmosféra, ktorá chcela, aby som ju napísala. Nemala som ešte príbeh, ani postavy. Len pocit dažďa, industriálneho Anglicka a potreby vniesť do vtedajších spoločenských vrstiev niečo magické.

Začala som, ako to robievam, výskumom. Chcela som najskôr zistiť viac o vtedajšej spoločnosti a nájsť v nej svojich hlavných hrdinov. Úprimne netuším, ako ma pátranie priviedlo do Salfordu. Fyzicky som v ňom nikdy nebola, no zrazu som vedela, že sa to musí odohrávať práve tam.

Zo Salfordu ma googlenie zatiahlo k Vegetariánskemu spolku pána Brothertona, k ostatným mestským dejateľom, k vtedy platnému Čarodejníckemu zákonu a zrazu sa predo mnou začala skladať celá mozaika.

Historické mapy, kniha o vtedajších hostincoch aj s menami hostinských, virtuálne prechádzky kostolmi a budovami v Salforde, názvy regimentov, v ktorých mohol slúžiť hlavný hrdina, mená tovární, dávne výhľady na mesto, čo ľudia raňajkovali, aká bola mena… Vďaka za internet!

Medzi roztrúsenými faktami sa nakoniec objavil príbeh lovca čarodejníc a čarodejnice.

Zákon na čarodejnice vyšiel v časopise Jupiter. Po dohode s vydavateľom časopisu si ho môžete prečítať zdarma v e-booku, ktorý si stiahnete z tajného linku na mojej stránke. Ten dostanete, až sa prihlásite na odber.

Angličtina

Mnohí, ktorí sa učia po anglicky, sa desia jej dvanástich časov. Pritom to nie je až také zložité. Ide len o iný spôsob ako vyjadriť naše „čítam“, „čítavam“, „čítal som“, „čítaval som“, „prečítal som“, „chystám sa čítať si“ a iné podobné variácie.

Všeobecne platí:

• „s“ na konci slovies sa objavuje len v prítomných časoch a keď je v pomocnom, nemusí byť v plnovýznamovom
• HAVE je pre „perfect“ časy
• BE a ING je kombinácia pre všetky priebehové časy
• DO je pomocné sloveso pre prítomný jednoduchý a minulý jednoduchý, aby sa ľahšie spravila otázka a zápor
• WILL je pre budúcnosť
• Continuous naznačuje akciu, simple hovorí o výsledkoch

A toto sa kombinuje na rôzne spôsoby.

Po prihlásení sa na odber získate pomôcku, ktorú som kedysi vytvorila, keď som iným vysvetľovala anglické časy. Takých tabuliek nájdete na internete určite hneď niekoľko, každá inak usporiadaná. Mne sa však osvedčil práve tento systém a viem, že viacerým pomohol. Možno bude vyhovovať aj vám.

Nabudúce divoká karta

Už viete akú otázku mám zaradiť do hlasovania o divokú kartu?

Z minulých ostalo:

• Niečo o závislostiach
• RPG hry
• Obľúbený recept
• Obľúbený šport/pohyb
• Pôrody minulosti
• Zákutia Bratislavy
• Moje sny

K týmto môžete pridať ďalšie, najlepšie v komentároch tu k newsletteru („leave a comment“) alebo v storke na Instagrame či Facebooku, ktorú spustím cez víkend.

Tentokrát nechám vybrať náhodu a z otázok, ktoré prídu do 21.6. jednu vyžrebujem.

Ozaj, čo tak urobiť malý pokus? Myslíte si, že máte vo svojom okolí nejakých zvedavcov? Čo tak ich otestovať a preposlať im tento newsletter? Možno to bude niečo, čo dávno hľadali. A keď nie, tak ho hodia do virtuálneho koša. Hm?

Inak ďakujem za každé srdiečko (dole pod podpisom) a komentáre, ktoré ste mi dali k predošlým newsletterom. Ani si neviete predstaviť, aké je to príjemné s vami takto komunikovať.

Teším sa na vás na budúci týždeň.

Lívia