Chcem, ale nemám čas

Keď som začala písať tento newsletter, ľudia, ktorí ma poznajú, sa spýtali, či na to budem mať čas. Mnohí vedia, že časožrútskych aktivít mám viac než dosť. Usmiala som sa a odpovedala, že budem, veď chcem. No razom som si spomenula, že kedysi to tak nebývalo.

„Chcem menej pracovať, ale nedá sa.“

„Chcem viac písať, ale nemám kedy.“

„Chcem viac čítať, ale nemám čo.“

Také a iné podobné zrejme poznáte tiež. Možno ste tiež hľadali rôzne zaručené návody, ako to zmeniť. Mne, popravde, rečníci s ich radami o prioritách a time managemente veľmi nepomohli.

Až mi jedna múdra žena povedala (parafrázujem):

Medzi „chcem“ a „ale“ nie je čiarka. Je tam priepasť a na jej dne leží skutočný dôvod, prečo niečo nerobíme. To za čiarkou je len zástupný problém, ktorým sa zapodievame, aby sme sa nemuseli dívať do priepasti.

Skúsila som to a nazrela som do tej pomyslenej priepasti. A priepasť sa pozrela na mňa očami plnými strachu. Takého, ktorý mi opakuje, že nie som dosť dobrá, takého, čo ma vystríha pred zraniteľnosťou, konfliktom či čudnými pohľadmi. Mrkla na mňa aj obyčajná lenivosť a zívla si tam únava. Kdesi tam ležali aj nepochopené priority či pokazený rozvrh hodín.

Nejdem tvrdiť, že mi tento prístup zmenil život ako mávnutím čarovného prútika. V mnohom mi však pomohol a najmä som sa po niekoľkoročnej prestávke vrátila k písaniu.

Čo na to hovoríte? Počuli ste už o tomto prístupe? Používate ho? Podelíte sa o to, čo ste našli vo svojej priepasti?

Zaujímavosti z medicíny minulosti

V relácii Experiment na Dvojke som spomenula príbeh jednej amputácie s 300% úmrtnosťou. Mal ju na svedomí chirurg v 19. storočí menom Robert Liston. Nie je však voči nemu fér, aby sme si ho zapamätali len kvôli tomu.

Rodák zo škótskej dediny sa na univerzitu dostal, keď mal 14 rokov, a rýchlo sa vypracoval na vychýreného chirurga.

Známy bol najmä svojou rýchlosťou. Od nej v tom čase záviselo pacientovo prežitie. Liston dokázal amputovať nohu nad kolenom aj za menej než 30 sekúnd vrátane šitia, hoci jeho priemer bol 2 a 1/2 minúty. Nešlo pritom o žiadnu šlendriánsku robotu.

Ako jeden z mála chirurgov tej doby si pred operáciou umýval ruky. Kým jeho kolegovia sa hrdili zásterou stvrdenou od krvi, hnisu a iných tekutín, on ju nosieval čistú. Podobné zásady pritom na operačku priniesol až o čosi neskôr Lister, Listonov žiak.

Nebránil sa novinkám a sám ich niekoľko priniesol. Liston bol prvý chirurg v Európe, ktorý operoval pacienta v celkovej anestézii. Zmenil tiež spôsob amputácie, vďaka ktorému sa mohol kýpeť ľahšie zahojiť. Vymyslel aj rôzne nástroje, napríklad nôž na amputácie či kliešte na stlačenie ciev počas operácie.

Liston kládol dôraz nielen na samotnú operáciu, ale aj na starostlivosť o pacienta pred ňou a po nej. Pacienti, ktorí sa dostali pod Listonov nôž mali všeobecne lepšie šance na prežitie. Jeho skvelú štatistiku a prínos pre chirurgiu nemení ani 300% úmrtnosť po 1 operácii.

Zaujímavé novinky z medicínskych vied

O zdravej strave sa toho už napísalo viac než dosť. Všetci azda vieme, že jedlá plné soli, tukov či cukrov pre nás nie sú práve zdravé. Lenže čo ak sú naše impulzy silnejšie než my? Zvlášť, keď nám nie je dobre, je predstava ťažkého, tučného jedla oveľa lákavejšia než… šalát.

Vedci na univerzite v Exeteri vyvinuli aplikáciu Food Trainer, ktorú nejakú dobu testovali a nedávno (17. mája 2021) publikovali výsledky štúdie na 1234 ľuďoch (to číslo som si dvakrát overila).

Aplikácia funguje formou hry. Ukáže vám rôzne predmety a tiež zdravé a nezdravé jedlá v červenom či zelenom krúžku. Kliknutím na zelený krúžok získate bod, kliknutým na červený ho stratíte. Ide to rýchlo a nie je to nuda. Hru odporúčajú hrať pravidelne, zaberie asi 4 minúty denne.

Výsledky štúdie boli veľmi povzbudivé. Hoci ide o jednoduchú hru, dokázala pomôcť ľuďom zmeniť ich stravovacie návyky v prospech ich zdravia. Aplikácia vám dovolí si ju nastaviť podľa seba, čo vám odporúčam už len preto, že ľudia, ktorí to spravili, mali lepšie výsledky.

Zo zákulisia môjho či cudzieho písania

Minule som spomenula hádanie sa s postavami. Už som sa o tom vyjadrila počas čítania Gwind u mňa na Facebooku, ale toto je téma, ktorá ma neomrzí.

Mnohí čitatelia vedia, aké je to súcitiť s literárnou postavou. S niektorými intenzívne prežívame všetko dobré aj zlé, akoby to bol živý človek. Myslím, že toto nepríde žiadnemu čitateľovi čudné.

Všetci spisovatelia sú predovšetkým čitatelia. My však svoje postavy poznáme ešte predtým, než ich napíšeme. Mne žijú niektoré v hlavách aj celé roky, než dostanú svoje miesto na papieri.

Niekedy je postava len taká skica. Iné charaktery získajú mnoho detailov, i keď nie každý si viem na počkanie vybaviť. Niekedy si uvedomím, že existujú, až keď postavu hodím do vody a nechám ju plávať.

Lenže niektoré dejové momenty tvorím vopred. Takže ešte než sa postava namočí, viem, že chcem, aby sa vynorila na druhom brehu, zanadávala si a pokračovala v ceste. Prosté, nie?

Potom sa pustím do písania a prídem na to, že moja postava, tak ako som ju vymyslela a ako ju vnímam, by to nespravila. Naopak, šťavnato by si zanadávala na začiatku, vytiahla sa na ten istý breh a tam sa utáborila. Kedysi som sa s postavami „hádala“. Teraz sa snažím rešpektovať ich vôľu, teda charakteristiku, ktorú som im dala.

 V praxi to pre postavu znamená, že jej pripíšem spodný prúd, ktorý ju aj s jej nadávkami strhne na druhý breh. Tam si môže táboriť, než na ňu pošlem zloduchov, aby ju vyštvali na cestu. Ja si s nimi, mrchami, poradím..

Divoká karta – rozdiel medzi psychopatom a sociopatom

V prvom rade ďakujem za zaujímavé otázky! V hlasovaní v storke na Instagrame/Facebooku jednoznačne vyhrala otázka z komentáru priamo pod newslettrom – aký je rozdiel medzi psychopatom a sociopatom.

Pojem psychopat sa objavil približne v 19. storočí. Vtedy ním označovali akúkoľvek psychickú poruchu („psyché“ = duch + „patos“ = choroba). Neskôr sa slovo psychopat začalo používať užšie. Začiatkom 20. storočia viac menej označovalo človeka, ktorý má problémy so zákonom. Ale definícia nebola nikdy jednotná. Psychiatri a psychológovia prichádzali s novými deleniami.

Slovo sociopat vzniklo o čosi neskôr. Používalo sa predovšetkým ako synonymum slova psychopat. Niektorí sa ho však chopili z iného konca a začali hľadať odlišnosti medzi nimi. Najčastejšie ich používali, aby opísali dôvod chorobného správania, teda buď sociálne prostredie (sociopat) alebo biologické faktory (psychopat).

Ako tak každý hľadal vlastnú definíciu tých istých slov, vznikol chaos. Za pol hodinku googlenia nájdete pokojne desať rôznych definícií. Mnohé sa odkazujú na prácu psychológa menom Hare a jeho zoznam znakov psychopata pre kriminalistov (PCL-R). Nielen zoznam, ale celý jeho princíp však mnohí odborníci ostro kritizujú. Podľa nich vôbec nekorešponduje so súčasnými poznatkami o poruchách osobnosti a zbytočne nálepkuje ľudí.

Pre všetok ten zmätok začiatkom 90-tych rokov oba pojmy – psychopat aj sociopat – odborníci nemilosrdne vyškrtli zo všetkých oficiálnych klasifikácií, definícií a diagnóz. Dnes sa odporúča používať presnejšie, lepšie preskúmané a definované pojmy „antisociálna porucha osobnosti“ alebo „disociálna porucha osobnosti“. Slová psychopat a sociopat sa však napriek tomu stále vracajú aj so zmätkom okolo nich.

Nabudúce angličtina

Budúci týždeň bude namiesto otázky od vás priestor pre angličtinu. A tentokrát budem mať pre vás malý darček. Mnohí, ktorí sa učia angličtinu, nadávajú na jej 12 časov. Budúci piatok vám dám malú pomôcku, čo som si rokmi vytvorila, keď som sa ich snažila vysvetliť iným. Nesľubujem zázraky, ale viem, že mnohým pomohla. No to až budúci piatok (18.6.).

A na piatok 26.6. si už môžete pripravovať novú otázku na divokú kartu. Tentokrát nedám o nich hlasovať, ale náhodne vytiahnem. Zaradím aj tie, čo prišli začiatkom mesiaca.

Dovtedy budem rada, ak mi dáte opäť vedieť, ako sa vám páčil newsletter.

Ak sa vám newsletter páči a myslíte si, že by mohol zaujať aj iného zvedavca vo vašom okolí, neváhajte ho preposlať. Ak radšej komunikujete cez sociálne siete, môžete rozšíriť naše rady zvedavcov aj zdieľaním.

Teším sa na vás na budúci týždeň.

Lívia

Ilustračný obrázok: Lisa Gielis pixabay.com