Ako inšpirovať mozog, aby vám hľadal riešenia

Ahojte, zvedavci,

Dúfam, že máte krásne dni. Leto sa rozbieha, teplomer nestíha a ja mám pre vás nové vydanie piatkového newslettera. Tentokrát vám zaberie asi 7.5 minút čítania. Píšem v ňom, okrem iného, o lobotómiách, „ušných červoch“, ale aj o škodlivosti drog, čo je vylosovaná téma z Divokej karty.

V minulom newsletteri som spomenula, že keď zadám svojmu mozgu nejakú úlohu, čoskoro mi ponúkne riešenie. Pár ľudí sa pýtalo, či by som o tom nemohla napísať viac.

Henry Ford povedal:

„Či už veríte, že niečo dokážete, alebo veríte, že to nedokážete, zakaždým máte pravdu.“

V podobnom duchu sa niesla kniha, ktorá sa mi dostala do rúk, keď som mala asi štrnásť. Nie je však dôležitá konkrétna kniha, ale idea, ktorá v človeku zarezonuje.

To, čo zanechalo stopu vo mne, bol tento príbeh:

Lektor sa skupiny ľudí spýtal, čo by povedali na úplné zrušenie väzníc. Všetci ihneď vykrikovali dôvody, prečo je to príšerný nápad. Dal im teda úlohu, aby si na chvíľu predstavili, že väznice sa skrátka musia zrušiť. Sprvoti sa ozývali nesmelé nápady, tie sa postupne množili a dotvárali. Do pár minút tá istá skupina ľudí, ktorá predtým našla milióny dôvodov, prečo sa to nedá, prišla s rovnakým množstvom spôsobov, ako to spraviť.

Nie je to úžasná ukážka toho, čo dokáže náš mozog, ak mu to aspoň na chvíľu dovolíme?

Z vlastnej skúsenosti viem, že mozog sa dá vycvičiť, aby automaticky ponúkal riešenia. Iste, niekedy sú krkolomné, inokedy pritiahnuté za vlasy, občas vyžadujú pomoc iných a často sú na dlhé lakte. No neviem ako vy, ale ja dám vždy prednosť nedokonalému riešeniu pred hodením flinty do žita. Flinte by sa v tom žite aj tak nepáčilo.

Čo vy na to? Poznáte tento prístup? Používate ho?

Zaujímavosti z medicíny minulosti

Naposledy som spomínala psychiatrické ústavy 19. storočia. Okrem nich prinieslo 19. storočie rozvoj psychiatrie ako samostatnej disciplíny a tiež nové metódy liečby. Než sa 20. storočie dostalo do svojej polovice, zahviezdila medzi nimi lobotómia/leukotómia – odstránenie časti mozgu.

Experimenty s lobotómiou robili už v 19. storočí, ale vtedy sa lekárom a ľuďom nezapáčila. Až prišiel neurológ Egas Moniz s novým prístupom, za ktorý dostal v roku 1949 Nobelovu cenu. Deštrukcia mozgu dostala zelenú. Moniz sám neoperoval, to nechal na neurochirurga Almeida Limu. Spolu vymysleli spôsob, ako do prednej časti mozgu vpichnúť alkohol alebo formalín. Neskôr vymysleli špeciálny prístroj, ktorým cez dieru v lebke odobrali z mozgu pár kúskov.

Prelom nastal, keď Walter Freeman v roku 1945 so sekáčom na ľad a s grapefruitom v ruke vymyslel nový spôsob – lobotómiu cez očnicu. Ostrý, tenký nástroj s rúčkou zaviedol popod viečko skrz tenké kosti za okom do prednej časti mozgu. Vďaka tomu nepotrebovali neurochirurga a lobotómia sa dala vykonávať aj v ambulanciách.

Lobotómia viedla, samozrejme, k mnohým komplikáciám. Asi 5 – 25% pacientov zomrelo, niektorí sa neskôr zabili sami, ďalší mali trvalé poškodenie. Videli ste film Prelet nad kukučím hniezdom? Zobrazil to pomerne verne. Väčšina pacientov ostala apatická, utlmená, bez iniciatívy, neschopná sa o seba postarať. Približne 10 – 30% malo epilepsiu. Obhajcovia tejto techniky však neprestávali básniť o úžasných výsledkoch.

Chirurgické ničenie mozgu v mene medicíny nabralo obludné rozmery. V mnohých krajinách sveta túto liečbu podstúpili tisícky pacientov, často ju vykonávali napriek pacientovmu nesúhlasu. Robili ju najmä ženám, deťom, starším a ťažko chorým pacientom; vtedajšej spoločnosti zrejme vyhovovalo, že čušia v kúte. V ZSSR ju zákazali ešte v 50tych rokoch, inde trvalo aj 30 rokov, než sa vytratila.

Keď som túto tému spomenula na Facebooku a Instagrame, vyvolala toľko reakcí, až som si povedala, že budúci týždeň o nej napíšem blog. Nedá sa totiž všetko zmestiť do newslettera. Ešte neviem presne kedy, takže sledujte moju stránku a sociálne siete, určite dám vedieť.

Zaujímavé novinky z medicínskych vied

 Už dávno sa vie, že hudba nám dokáže pripomenúť rôzne životné udalosti. Čo však vedci dlho nevedeli je, ako sa podobné pamäťové prepojenia tvoria a ako je možné, že sú také trvácne. Nový výskum z 10.6.2021 nám dáva prvý pohľad na to, ako to asi funguje.

Hrala vám už niekedy v hlave nejaká pieseň, ktorej ste sa nevedeli ani za nič zbaviť? V angličtine na to majú krásne slovo – earworm – doslovne „ušný červ“. Práve na tieto „červy“ sa teraz vedci zamerali.

V pokuse najskôr vystavili dobrovoľníkov rôznym hudobným slučkám. O týždeň im pustili tú istú hudbu a zároveň pre nich neznáme filmy. O 1-4 týždne si mali z filmov vybaviť konkrétne detaily. Pomohli im pri tom práve tie hudobné slučky.

Zároveň sa však ukázalo, že čím viac sa ľuďom hudba sama od seba objavovala v hlave ako „ušný červ“, tým lepšie si dokázali neskôr spomenúť na detaily. Zaujímavé je, že nik si pritom nepripomínal film samotný. Pamäti zjavne stačila dotieravá hudba.

Zdá sa, že „ušné červy“ pomáhajú nášmu mozgu, lepšie si upratať spomienky, myšlienky a nové informácie. Kto by to bol povedal, že tie otravné melódie vedia byť užitočné?

Zo zákulisia môjho či cudzieho písania

Niekedy býva zábavné, aké rôzne útržky informácií sa nájdu v mojej hlave. Občas sa niekto udivene spýta, odkiaľ alebo skôr prečo také veci viem. Ešte sa ma to nespýtali moji píšuci kamaráti. Majú to zrejme rovnako.

Zbožňujem vŕtať sa v rôznych detailoch potrebných pre knihu. Napríklad o tom, ako chodili Viktoriánky vo veľkých šatách na záchod (do poviedky Zákon na čarodejnice sa to napokon nedostalo). Alebo o tom, na akú vzdialenosť vieme rozpoznať črty tváre (do scény v pripravovanej Gwind 3, keď sa človek díval z hradieb na blížiacu sa armádu). Prípadne o tom, či je na cestu do hôr lepší somár, mul, mulica alebo kôň (prepísaná Gwind 1 má moje riešenie). Najvtipnejšie na tom je, že väčšina tých informácií sa do finálneho diela buď nedostane alebo je tam ako nepatrný detail.

Najlepšie je mať známych z odboru, ktorí mi povedia aj to, čo som nevedela, že mám hľadať. Takto mi jedna kamarátka dala úžasný výklad o starých knihách a pergamenoch, ktorý som využila, keď som nechala Annu hodiny sedieť v knižnici v pripravovanej Gwind 2.

Takto to majú všetci autori, ktorých poznám. Nejeden so mnou do pripravovaného diela konzultoval choroby, zranenia, či mŕtvoly. Priznám sa, občas ma  autori riadne potrápili. Napríklad, keď som vymýšľala, ako bude vyzerať mŕtvola roztrhaná vlkolakom. Alebo keď sme hľadali spôsob, ako nechať prežiť hlavného hrdinu po strele do srdca. Či akú chorobu nechať zúriť na lodi. Inak povedané, keby niekto sledoval moju históriu vyhľadávania…

Divoká karta – škodlivosť legálnych versus nelegálnych drog

Ďakujem za témy, z ktorých som tentokrát žrebovala live na Facebooku. Je to rozhodne divoká karta! Náhoda mi zvolila tému, ktorá by vydala na celú kopu samostatných kníh. Pomôžem si teda skvelou analýzou z roku 2010 z UK.

V nej rada odborníkov najskôr zvolila 16 kritérií škodlivosti drog. Jedna časť sa týkala užívateľov a druhá ich okolia. Zároveň pripísali kritériám rôznu váhu, takže napríklad smrť spojená s užívaním drog viedla k vyššiemu skóre.

Droga detí kvetov, LSD, získala celkovo 7 bodov z možných 100. Škodlivosť marihuany sa vyšplhala na 20 bodov, z ktorých taká polovica sa týkala ostatných ľudí. Tabak marihuanu predstihol o 6 bodov (celkovo 26), kokaín o 7 (celkovo 27) a metamfetamín o 13 bodov (celkovo 33). Tieto sa tak zaradili na 4-6. miesto v nepeknom rebríčku škodlivosti. Metamfetamín však v hodnotení škodlivosti pre užívateľa skončil ako druhý.

Tretie miesto v celkovej škodlivosti obsadil krak alebo crack s 54 bodmi (37 škodlivosť pre užívateľa, 17 pre okolie). Z hodnotených drog je teda pre užívateľa najškodlivejší.

Druhé miesto v celkovom bodovaní má heroín s 55 bodmi (34 užívateľ, 21 okolie).

Neslávne prvé miesto obsadil – tramtadadá! – starý známy alkohol so 72 bodmi. Z toho 26 dostal za škodlivosť pre užívateľa. Zlo alkoholu sa prejavuje najmä na okolí užívateľa – tu získal až 46 bodov. Schválne, pozrite sa, koľko dostali marihuana či tabak celkovo (užívateľ + okolie).

K veľmi podobným výsledkom dospela aj Austrálska štúdia z roku 2019.

Pri tejto téme mi zároveň nedá nespomenúť veľkú meta-analýzu o škodlivosti alkoholu z roku 2018, podľa ktorej neexistuje bezpečné množstvo alkoholu. Aj pohár vína k večeri, či jedno malé pivo nesie so sebou toľko rizík pre zdravie, že žiadne benefity, ktoré alkohol prináša, ich nevyvážia.

Nabudúce: tipy na prednášanie

Príde mi to také symbolické, že nabudúce (2.7.) budem písať o prednášaní a hneď nato, budem mať na AnimeShow v Bratislave rovno dve prednášky. 😊

Ešte v piatok večer to bude Od elixírov po lieky, čo je prednáška, ktorú som mala nedávno na online SlavCone, ale ešte som ju nemala naživo.

A v sobotu 3.7. večer bude mať premiéru prednáška s názvom Medicínske sci-fi a „sci-fi“. Takú pol hodinu pred ňouma nájdetev stánku Artis Omnis, kde si budete môcť, okrem iného kúpiť a nechať podpísať Gwind Nezabiješ? (Gwind 1)

Artis Omnis tam bude iba v sobotu, určite sa však pri ich stánku pristavte, keď budete mať čas. A príďte aj na ich besedu s Marsonautkou. Odporúčam tiež prednášku „Jedy podľa vašej chuti“ v sobotu doobeda.

Pre ďalšiu divokú kartu (9.7.) – tentokrát využijem práve publikum na AnimeShow. Píšte nové otázky, určite ich zaradím.

Mám radosť, že mi píšete, že sa vám newsletter dobre číta. Niektorí sa ozvali, že sa dozvedeli zaujímavé veci, iných zas inšpiroval môj „úvodník“, ďalší sa pobavili na mojej kritike korporátnych SMARTov. 🙂 Tešia ma aj vaše spätné väzby, srdiečka, komentáre, aj správy, ktoré sa ku mne dostávajú rôznymi spôsobmi. Jednu pochvalu mi cez kamaráta poslala dokonca jeho mama (oboch srdečne pozdravujem). Pokračujte s nimi!

Ak sa vám newsletter páči, budem rada, keď mi pomôžete rozšíriť newsletterovú komunitu zvedavcov. Či už tým, že o newsletteri niekomu poviete, alebo ho prepošlete ako obyčajný e-mail, alebo ho zdieľate na sociálnych sieťach (Share), alebo akokoľvek je vám najprirodzenejšie.

Teším sa na vás na budúci týždeň.

Lívia

Social media picture: Comfreak via Pixabay



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.