Začínam newsletter pre zvedavých ľudí

Vitajte v mojom novom newslettri pre zvedavých ľudí.

Zvedavosť je podľa mňa kľúčom k rozvoju a k úspechu. Práve zvedavosť ma dohnala na lekársku fakultu. Uznávam, nie je to možno najtypickejší dôvod, prečo sedieť 6 rokov nad hrubými knihami, ale mne to dávalo vtedy zmysel. Dnes? Neviem, možno by som si vybrala niečo iné. I keď vlastne presne to robím celý život: vyberám si zas a znova.

Jedna psychologička, za ktorou chodia tínedžeri pred vysokou, mi hovorila, koľkí mladí sa umárajú hrôzou z výberu povolania. Iste, vybrať si správnu strednú či vysokú školu, správneho zamestnávateľa, partnera, kurz vyšívania, newsletter na odber, knihu v kníhkupectve… je veľmi dôležité. No pri väčšine vecí v živote sa dá vybrať znova a znova a znova.

Každý deň, ktorý strávime v práci, si vyberáme tam ostať. Každý minútu, ktorú strávime s partnerom, sme si zvolili byť s ním či s ňou. Každú sekundu, čo strávime pozeraním nudného filmu, sme si vybrali nudu.

Len máločo nám nedáva možnosť zmeniť naše predošlé rozhodnutie a vybrať sa iným smerom. Až sa raz niekto stane rodičom, už ním bude vždy. Až raz niekto zomrie, už sa (ak nežije v správnom sci-fi/fantasy svete) neprebudí. Ale väčšina vecí v živote sa dá zmeniť. Áno, uznávam, niekedy s obrovskými ťažkosťami či následkami. Nie je jednoduché začať v tridsiatke začať študovať vysokú školu, či zrazu zmeniť prácu, keď má človek rodinu a hypotéku.

No dá sa to. Stačí si vybrať inak. Nič nie je stratené. Ani ten čas, ktorý sme venovali “nesprávnej” ceste.

Ľudia, ktorí si prešli rôznymi životnými dráhami, si pravdepodobne z každej odniesli cennú lekciu. Tú vedia preniesť ďalej a aplikovať ju novým, originálnym spôsobom. Možno sa nestali absolútnymi expertmi v jednej oblasti, ale to vôbec nevadí. Je veľa situácií, kedy sa rozhľadenosť hodí viac než úzko špecializovaná dokonalosť.

Prečo sme teda takí posadnutí vybrať si správne hneď na prvýkrát? Či to len ja mám taký pokrivený pocit z reakcií niektorých ľudí? Ako to vidíte? Napíšte napríklad do komentára

Zaujímavosti z medicíny minulosti

Medicína má za sebou šialenú históriu. Z pohľadu vývoja ľudstva je to len nedávno, čo sme začali vyžadovať vedecké dôkazy na všetko. Teda takmer na všetko. Našťastie nik nerobil randomizovanú štúdiu o účinnosti padákov. Či?

V minulosti stačilo, keď nejaká autorita dostatočne dlho a presvedčene niečo tvrdila, aby to platilo ako fakt. A tak keď niekto vravel, že heroín je dobrý prostriedok na kašeľ pre deti, ľudia si ho kúpili.

Presne to totiž tvrdila firma Bayer. Vedci v Bayeri sa snažili vyvinúť náhradu morfínu, ktorá by fungovala na kašeľ, ale zároveň by nevyvolávala závislosť. Heroín zastavoval kašeľ priam magicky. Aj preto ho nazvali heroín – z gréckeho slova hērōs – hrdina. No a tak sa tento hrdina dostal do lekární a dal sa kúpiť bez predpisu. Ľudia sa po dávke heroínu zrejme cítili hneď ako hrdinovia…

Prekvapivo dlho sa udržal na trhu, hoci lekári a lekárnici si rýchlo všimli, že ho pacienti pýtajú či už kašľú alebo nie. Napríklad v USA zakázali jeho predaj až v roku 1924, pričom na trh sa dostal približne v roku 1898. V iných krajinách reagovali rôzne rýchlo a aj používali heroín rôznymi spôsobmi. Nakoniec sa však prakticky všade stal nelegálny. Kokaín sa tiež kedysi predával ako liek, ale o ňom inokedy.

Zaujímavé novinky z medicínskych vied

Nespoliehajte sa na kofeín, keď bojujete so spánkovou depriváciou. Nová štúdia (publikovaná 26. mája 2021) sa pozrela na to, ako nám kofeín môže pomôcť prežiť deň po prebdenej noci. Vyzerá to tak, že kofeín vám veľmi nepomôže.

Štúdiu spravili v Mitchigane na 275 ľuďoch. Dali im dve úlohy – jedna jednoduchá, zameraná na pozornosť, druhá zložitejšia, vyžadujúca spraviť určité kroky v správnom poradí. Potom im na nejakú dobu nedovolili spať a sledovali, ako im kofeín s úlohami pomôže.

Spánková deprivácia ovplyvnila ich výkon v oboch úlohách. Kofeín pomohol iba pri tej jednoduchej, pri zložitejšej úlohe nefungoval. V praxi to znamená, že ak vám chýba spánok za volantom, kofeín vás pomôže nezaspať, ale šoférovaniu nepomôže. Aj keď šoférujete roky, stále je to presne ten typ činnosti, ktorý vyžaduje robiť určité úkony v konkrétnom poradí.

Kofeínová bdelosť môže byť zradná. Ak sa chystáte robiť niečo, pri čom môžete ohroziť napríklad životy seba a svojich blízkych, stavte radšej na spánok.

Popkultúra na rôzne spôsoby

Tí, čo ma aspoň trochu poznajú, vedia, že moja láska k The Beatles je dávna a nekončiaca. Začala, keď som mala asi šesť rokov. Vtedy ich počúval môj starší brat a ja som, ako veľa malých sestier v tom veku, zbožňovala všetko, čo robil. U mňa táto láska prerástla do malej beatlesmánie. Príde mi priliehavé spomenúť v prvom newslettri práve ich.

Nie je pre mňa ľahké ani len vybrať jednu perličku. Tak som náhodne ďobla do jednej z mnohých kníh a pripomenula si príbeh piesne Help! (teda Pomoc!). Nie je veľmi veselý. Beatles boli tou dobou doslova na roztrhanie. Koncerty, nahrávanie, večné rozhovory, kontroverzie, hejteri, šialení fanúšici. A pritom to boli mladí chalani. Skladba vyšla v roku 1965, kedy mal John 25 rokov (George len 22).

V texte piesne doslova žiada o pomoc, to nebola metafora. Dovolím si dokonca tvrdiť, že v niektorých verziách nahrávky je jeho zúfalstvo aj počuť. Istý autor viacerých kníh o tejto kapele hovorí, že v tejto piesni sa objavila prvá trhlina na škrupine, ktorou sa Lennon obrnil a cez ktorú do sveta prenikli jeho skutočné emócie. Lennon ju zaraďoval medzi svoje obľúbené, tak až budete mať niekedy chuť, vypočujte si ju.

Pikošky a tipy z angličtiny

Keď sa britská kolónia za Atlantikom, dnes ju voláme Spojené štáty americké, odtrhla, rozprávali jej obyvatelia rôznymi dialektami, ktoré sa s nimi priplavili z domova. Ako však nová krajina rástla a prosperovala, tvoril sa zároveň nový národ.

Koncom osemnásteho storočia začali silnieť snahy definovať americkú reč inak, než existovala v Británii. Na to sa podujali viacerí, ale najväčšiu dieru do sveta spravil Noah Webster (1758 – 1843).

Webster zostavil slovník, ktorý sa mal stať štandardom americkej angličtiny. Práve tento slovník sformalizoval rozdiely v písaní niektorých slov americkej a britskej angličtiny. Napríklad labor – labour, honor – honour, color -colour. V čase, keď Webster pracoval na slovníku, sa tieto slová písali nekonzistentne, raz ako -our, inokedy ako -or. Webster zreformoval pre Američanov písanie týchto slov a spopularizoval oveľa konzstetnejšie (a menej francúzske) -or.

Neskôr sa písanie ustálilo na oboch stranách oceánu a dnes Briti používajú -our a Američania -or. Medzi týmito variantami angličtiny existujú aj mnohé iné odlišnosti, o ktorých napíšem inokedy.

Zo zákulisia môjho či cudzieho písania

Autori píšu rôznymi spôsobmi. Niektorí si vymýšľajú, kým píšu, iní si všetko naplánujú vopred, ďalší používajú zmes týchto spôsobov… Možností je veľa.

Spôsobov, ako nájsť nápad, je ešte viac. Nekonečno! Pri každej svojej poviedke či pri svojom románe som sa k námetu dostala inak.

Napríklad novela Drozd, ktorú nájdete celú na mojej stránke, vznikla z tohto:

Na zemi ležela mrtvola nahého muža a vedľa nej stála drobná plavovláska.

‚Asi by som mala začať kričať,‘ pomyslela si a hneď nato sa v dome ozval jej hlas.

Nič sa nestalo. Krik stíchol. Plavovláska hľadela na mŕtve telo a pomaly sa začala triasť. Bola jej zima.

Presne táto idea sa mi zjavila v hlave a mňa zaujímalo, čo sa stalo ďalej. Netušila som, že z toho vylezie detektívka s elfami vo westernovom prostredí na 100 strán. Lenže to človek niekedy skrátka neodhadne; a ja v tom čase už vôbec nie.

Napríklad taká poviedka Krvavé more vznikla, keď som bola v Tučepi na konferencii a zároveň som riešila nejaké svoje osobné problémy, ale o nej inokedy.

Zaujalo vás niečo z pravidelných rubrík? Čo najviac?

Pridajte sa k zvedavcom, ktorí sa chcú dozvedieť viac. Najľahšie tak spravíte kliknutím na “Subscribe now”. Vďaka nemu vám v e-mailovej schránke pristane môj newsletter pre zvedavcov pravidelne každý piatok.

Budem sa na vás tešiť.