13 mŕtvych detí v 1 meste – obete odfláknutej kontroly výroby lieku nás učia aj dnes

Pred vyše sto rokmi umierali deti na infekčné choroby oveľa častejšie. Našťastie rozvíjajúca sa veda prinášala nové účinné lieky. Nanešťastie sa ľudia nedostatočne zaoberali tým, čo môže spôsobiť inak účinný a bezpečný liek, ak jeho výrobu a kontrolu niekto „odflákne“.

Na to ľudia bolestne prišli začiatkom 20. storočia, keď v 1 meste zahynulo 13 detí a v iných ďalšie desiatky ľudí. Na tlačovkách niektorých politikov sa však ukazuje, že nie všetci sa z histórie poučili. Možno ich láka si ju zopakovať?

Zázračný liek na smrteľné choroby

Jednou z hlavných príčin smrti u detí býval koncom 19. storočia aj záškrt (diftéria). Pri tejto chorobe vytvára baktéria Corynebacterium diphterie toxín (jed). Jeho pôsobením odumiera sliznica v dýchacích cestách, vytvára sa hrubý povlak (tzv. pseudomembrány) a ten môže dýchacie cesty úplne zapchať. Toxín vie tiež napadnúť nervy, obličky, pečeň, svaly a srdce.

Inou smrteľnou a vtedy rozšírenou chorobou bol tetanus. Príznaky tetanu tiež spôsobuje toxín, vytvára ho však baktéria Clostridium tetani. Tetanový toxín spôsobuje bolestivé kŕče, ktoré môžu trvať aj niekoľko týždňov. Kŕče môžu mať až takú silu, že sa človek ležiaci na chrbte odlepí od zeme a dotýka sa jej len pätami, záhlavím a možno lopatkami.

Deti, ktoré sa nakazili jednou alebo druhou chorobou, nečakal dobrý osud. Aj keď mali šťastie a prežili, než sa vyliečili, nesmierne trpeli.

Nádej priniesol objav „antitoxínu“ proti záškrtu a tetanu. Proces sa dnes zdá jednoduchý. Toxíny vpichli zvieratám. Zvieratá si spravili protilátky. Zvieratám odobrali krv, nechali ju zraziť a usadiť a zobrali zvrchu žlté sérum plné protilátok. Sérum pichli iným zvieratám nakazeným záškrtom či tetanom a tie nezomreli. Tadá!

Výroba biologických liekov je komplikovaná

Od objavu proces rýchlo vyšperkovali a antitoxíny sa začali vo veľkom používať. Na ich výrobu využívali najmä staré kone, ktoré by inak asi utratili. Toxíny im neublížili, mohli im odobrať dosť krvi, o koníky sa príkladne starali a verejnosť si ich zamilovala. Tento nový biologický liek totiž zachránil tisíce detí.

Biologické lieky sú vo také, ktorých proces výroby zahŕňa živé organizmy; dnes sú to zvyčajne bunkové kultúry. Patria sem rôzne lieky ako napríklad inzulín, nové lieky na niektoré typy rakoviny a tiež vakcíny. Proces výroby biologických liekov bol odjakživa náročnejší než výroba „klasických“ liekov. A čím zložitejší proces, tým viac sa vie… však vy viete čo.

Možnosť chyby sa násobí aj tým, že sa dodnes mnohé kroky musia robiť ručne. Máte teda plnú fabriku ľudí, ktorí majú svoje zlé dni, ktorí sa radi veci uľahčujú, ktorí sa môžu ľahko pomýliť. Najkritickejšie kroky výroby sa teda neustále kontrolujú a tak tomu bolo aj začiatkom 20. storočia.

Tragická chyba ukázala, že je treba skontrolovať aj kontrolórov, aby náhodou nezaspali na vavrínoch. Dnes sa tomu hovorí správna výrobná prax a úrady ako ŠÚKL či EMA majú nielen právo, ale aj povinnosť od všetkých výrobcov vyžadovať dôkazy, že všetky tieto postupy dodržujú a kontrolujú. Zároveň robia sami testy šarží takýchto liekov, aby si overili, že je všetko v poriadku.

V roku 1901 však nič také neexistovalo a vďaka tomu prišlo v 1 americkom meste o život 13 detí.

Obete podcenenej kontroly výroby

18. októbra 1901 prišla pani Keenanová so svojimi 4 deťmi do nemocnice v St. Louis. Dvom diagnostikovali záškrt, pichli im antitoxín a, ako bolo vtedy zvykom, pichli ho pre istotu aj ostatným dvom. Všetko vyzeralo spočiatku dobre. No zrazu sa 5 ročná Veronica, ktorá záškrt ani nemala začala cítiť zle a 26. októbra 1901 zomrela na tetanus.

19. októbra 1901 Dr. R.C. Harris v St. Louis navštívil 5 ročné dievča menom Bessie Barker, ktoré malo záškrt. Dr. Harris pichol antitoxín jej, aj jej dvom mladším súrodencom. Rodinu ubezpečil, že onedlho bude úplne v poriadku. Bessie zomrela niekoľko dní neskôr na tetanus a onedlho ju nasledovali aj jej 4 ročná sestra a 2 ročný brat.

Správy sa dostali do novín 30. októbra 1901. Úrady začali všetko okamžite prešetrovať. Spoločný menovateľ – antitoxín proti záškrtu – identifikovali hneď. Zistilo sa však, že väčšina lekárov nespozorovala problém. Preto sa spočiatku myslelo, že lekári použili na podanie antitoxínu nesterilné nástroje.

Medzitým zomreli ďalšie deti: 2 ročný Joe Novak, 4 ročná Ettie Simonová, 4 ročný Isaac Stein a 7 ročná Agnes Adele Keenanová.

Lekári pobehovali po meste a podávali všetkým deťom, ktoré v poslednej dobe dostali antitoxín proti záškrtu zdarma aj antitoxín proti tetanu. Preskúmali tiež všetky nedávne úmrtia detí a pridali do zoznamu ďalšie dve mená: 3 ročnú Nettie Kammermannovú (jej 2 súrodenci mali tiež tetanus, prežili ho však) a 4 ročný Julius Cytron.

K zoznamom mŕtvych detí sa pridávali mená tých, ktorí len o vlások unikli smrti a celé dni trpeli hroznými kŕčmi spôsobenými tetanom. Každý deň písali noviny o nových obetiach tetanu medzi deťmi a rodičia ich vydesene sledovali, tak ako my sledujeme alebo sme sledovali správy o COVID-19.

K zoznamu sa pridali 8 ročná Flora Fuerstová, 4 ročná Emma Ernstová a 10 ročná Marie Keenanová (z rodiny Keenanovej ostalo nažive iba 1 zo 4 detí).

Dohromady 13 detí zomrelo v jednom meste kvôli tetanu po podaní antitoxínu a mnohé ďalšie sa nakazili.

Čo sa vlastne stalo?

Ako sa zbierali údaje, odkrýval sa príbeh, ktorý vyšetrovateľov priviedol až ku koňovi Jimovi.

Z jeho krvi, teda presnejšie séra, vyrobili za jeho kariéru vyše 28 litrov záškrtového antitoxínu a zachránili tak mnoho detí. Chudák Jim sa však nakazil tetanom 2. októbra 1901 a museli ho utratiť.

Dr. Ravold, ktorý sa o celý proces staral, sa domnieval, že Jima viniť nemožno. On sám bol v čase, keď sa u Jima prejavil tetanus, v Chicagu a keď sa vrátil, jeho pomocník povedal, že naposledy odobraté sérum (30. septembra 1901) vyliali. Sérum z 24. augusta 1901, kedy Jim ešte tetanus nema, očistili a sterilizovali tak, ako mali. A tiež každú dávku, tak ako mali, otestovali na morčatách. Sérum z augusta vyzeralo byť v poriadku.

Proces mal veľa stupňov kontroly. Dr. Ravold si nedokázal predstaviť, akoby sa mohol do antitoxínov dostať tetanus.

Ďalšie vyšetrovanie však pomaly začalo ukazovať jednu chybu za druhou.

Asistenti sa priznali, že vzorky neotestovali na morčatách tak ako mali, pretože bolo málo morčiat. Antitoxín zverili do rúk správcovi, ktorý ako jediný vedel, čo sa v ktorých fľaštičkách nachádza, keďže niektoré neboli označené vôbec a iné dvojmo. Tak sa zrejme stalo, že sa do fľaštičiek s dátumom 24. august dostalo septembrové, kontaminované sérum. No a v decembri sa asistent Dr. Ravolda priznal, že sérum z 30. septembra nezničil, ako tvrdil. Vylial ho až potom, čo sa o úmrtiach dozvedel z novín. Teda keď už kontaminované sérum podali deťom.

Odpoveď na túto a iné tragédie – zákony a úrady, pre ktorých dnes niektorí politici nemajú dobré slovo

V podobnom čase zomrelo na tetanus kvôli kontaminovanej vakcíne proti pravým kiahňam 9 ľudí v New Jersey a 5 vo Philadelphii. Ďalších 12 ľudí zahynulo po podaní tetanom kontaminovaného antitoxínu proti záškrtu v Taliansku, no tam si súvislosti spojili až neskôr.

Všetky tieto tragédie viedli k odpovedi v podobe zákona v roku 1902 – zákona, ktorý začal prísnejšie regulovať, kontrolovať a vyžadovať licencie od biologický liekov, ako napríklad vakcín. Bol to prvý takýto zákon na svete a vôbec nie je náhoda, že sa týkal práve biologických a nie „klasických“ liekov.

V súčasnosti sa očakáva, že výrobca informuje úrady presne a úplne o každom kroku výroby lieku a obzvlášť biologického lieku či vakcíny. Úrady podľa toho nastavia kontrolné testy biologickému lieku a vakcíne na mieru. Je to celá veda. Rozhodne to nie je jednoduchý proces, aký si vysníva dáky politik medzi aktualizovaním statusu na Facebooku a ďalšou tlačovkou a naivne sa domnieva, že ich úrady zbúchajú za dva týždne ako politik diplomovku.

Obete dávnych tragédií nás naučili brať kontroly výroby biologických liečiv a vakcín smrteľne vážne. Teda… mali by nás naučiť.

Najdôležitejšie zdroje:

https://pediatrics.aappublications.org/content/133/6/e1492