Ak v Číne vyvinú vakcínu proti COVID-19, bude aj u nás?

(Približná dĺžka čítania 8 minút).

Asi deň či dva potom, ako som napísala o možnej vakcíne proti COVID-19, obletela svet správa o tom, že v Číne začne fáza 2 testovania potencionálnej vakcíny proti COVID-19. Je to vôbec prvý kandidát na vakcínu proti COVID-19, ktorý sa dostal až sem. Samozrejme sa všetky oči a dúfania upreli tým smerom. Mnohí sa možno pýtajú, či a kedy bude liek/vakcína dostupná aj u nás, ak (ak!) bude Čína vo vývoji úspešná. Odpoveď nie je jednoduchá.

Prísne pravidlá majú zmysel

Dnešné požiadavky na liek/vakcínu nevznikli vo vákuu. To, že vyžadujeme dôkladné testovanie otestovanie (od počítačových modelov, cez bunky, zvieratá a fázy 1-3 na ľuďoch) a dostatočný dôkaz bezpečnosti a účinnosti, nie je náhoda.

Sotva sa začali lieky vyrábať hromadne, akákoľvek chyba mohla ublížiť mnohým ľuďom. V USA na to bolestne prišli už začiatkom 20. storočia a vytvorili preto špecifické zákony a úrad, ktorý kontroluje ich dodržiavanie. To im v polovici 20. storočia pomohlo.

Veľká časť Európy sa totiž prebrala najmä po Conterganovej afére, počas ktorej talidomid (Contergan) odporúčali na tehotenskú nevoľnosť. Až o pár rokov neskôr zistili, že spôsobuje ťažké vrodené vývojové chyby. USA v tom čase Conterganu nepovolilo predaj, lebo sa im voľačo nezdalo a od výrobcu si vyžiadali ďalšie výsledky. Vďaka tomu rozhodnutiu bolo USA postihnuté iba minimálne, kým v Západnom Nemecku či v Británii boli následky katastrofálne.

Dieťa s vývojovou chybou po podávaní talidomidu tehotnej žene.
Zdroj: https://live.staticflickr.com/8678/29636578193_76a400f396_b.jpg

V podobnom čase vyvinuli v USA aj Salkovu vakcínu proti detskej obrne. V päťdesiatych rokoch bol v USA veľký spoločenský tlak, aby bola vakcína čím skôr. Vakcínu schválili ako účinnú a bezpečnú, takou aj bola a je. Vďaka stresu a rýchlosti však nestihli dostatočne skontrolovať výrobu. K ľuďom sa tak, žiaľ, dostala jedna kontaminovaná várka vakcín a zomrelo 11 ľudí.

Tragédie ako Contergan či kontaminovaná vakcína nás poučili, že treba prísne kontroly vývoja a výroby. Dôležité sú tiež úrady, ktoré ich zabezpečujú. U nás je takým úradom ŠÚKL, v USA je to FDA, o EÚ sa stará EMA.

Zákony všetkých krajín spojte sa

Akýkoľvek podobný problém hoci menšieho rozsahu, pridal do zákonov nové pravidlo. Vývoj legislatívy dospel do bodu, kedy uspokojiť požiadavky každej krajiny bolo priam nemožné.

EÚ, USA a Japonsko sa preto spojili a vytvorili „Medzinárodnú radu pre harmonizáciu technických požiadaviek na lieky na humánne použitie“. V origináli sa názov často skracuje na ICH, pretože je rovnako komplikovaný (The International Council for Harmonisation of Technical Requirements for Pharmaceuticals for Human Use .

ICH vytvorilo spoločné odporúčania správnej klinickej, laboratórnej, či výrobnej praxe. Zakladajúce krajiny a krajiny, ktoré sa neskôr k ICH pridali, tieto odporúčania berú veľmi vážne. Majú ich vo svojich zákonoch a úrady ako ŠÚKL, FDA či EMA ich dodržiavanie úzkostlivo kontrolujú.

Vďaka tomu vieme, že liek/vakcína z USA či Japonska bude spĺňať rovnaké základné požiadavky, aké kladieme na liek/vakcínu v EÚ.

Spomínaná Čína sa členom ICH stala iba nedávno. Až do júla 2022 bude mať prechodné obdobie, počas ktorého musia zmeniť svoje procesy, aby aplikovali princípy ICH do dennej praxe. Do júla 2022 teda musíme predpokladať, že vývoj a výroba liekov/vakcín v Číne sa neriadi rovnakými kritériami ako platia u nás. Tam, kde sa procesy nezhodujú, musíme napríklad vyžadovať doplnenie údajov. Podobne sa správame ku krajinám, ktoré sú takzvanými pozorovateľmi ICH ako napríklad Kuba.

História ICH = The International Council for Harmonisation of Technical Requirements for Pharmaceuticals for Human Use = Medzinárodná rada pre harmonizáciu technických požiadaviek na lieky na humánne použitie

Schvaľovanie lieku/vakcíny

Za normálnych okolností sotva výrobca lieku/vakcíny úspešne dokončí celé testovanie, pripraví obsiahlu dokumentáciu. Aj tá sa riadi základnými pravidlami ICH a tvoria ju tisíce a tisíce strán. Dokumentujú všetko od prvej syntézy, každý výsledok na zvieratách, na ľuďoch, opisujú výrobný proces a dokonca musia priložiť príbalový leták či budúci obal lieku. Dokumentáciu výrobca predloží v krajine, v ktorej chce liek/vakcínu registrovať.

Aj keď je všetko podľa ICH, neznamená to, že liek/vakcína bude automaticky schválený. Odborníci majú vďaka ICH „len“ kompletné údaje. Stále musia skontrolovať, či všetko prebehlo, ako malo, či sú dáta spoľahlivé a či naozaj dokazujú, že liek/vakcína sú účinné a bezpečné. To im obyčajne trvá rok až dva.

Stáva, že napríklad liek/vakcína schválená v USA nedostane okamžite povolenie v EÚ či naopak. Častokrát dostane výrobca zoznam otázok a ak má šancu ich zodpovedať, môže byť liek/vakcína schválená, až tak spraví. Ak nemá, môže sa stať, že musí niektoré časti vývoja spraviť odznova. Alebo sa na to vykašlať.

Ak niečo nie je podľa požiadaviek ICH, musí to výrobca doplniť. Keďže Čína ešte nemá všetky procesy nastavené podľa ICH, tak ak nebude mať spravené niektoré povinné testy, bude ich musieť drobiť špeciálne pre EÚ či USA. A to je čas navyše.

ICH a schvaľovanie lieku/vakcíny. ICH = The International Council for Harmonisation of Technical Requirements for Pharmaceuticals for Human Use = Medzinárodná rada pre harmonizáciu technických požiadaviek na lieky na humánne použitie

Kontrola správnej výroby

História nás naučila, že nesmieme zabúdať ani na kontrolu výroby. Tam je to však trošička iný príbeh. Princípy správne výrobnej praxe sa snažia zabezpečiť, aby bola každá dávka lieku či vakcíny naozaj rovnako účinná a bezpečná, ako boli tie testované. Práve pri vakcínach, ktoré majú často zložitý a zdĺhavý proces výroby, je to obzvlášť dôležité. A to aj keď sa všetci ponáhľame poraziť COVID-19.

V otázke výroby má EÚ s niektorými krajinami dohodu o vzájomnom uznávaní kontrol správnej výrobnej praxe. Vďaka tomu mnohé výrobné linky napríklad v Austrálii, nepotrebujú prejsť ďalšou previerkou európskych úradov, aby sa mohol liek predávať v EÚ, a teda u nás. S USA sme uzavreli dohodu iba nedávno (v júli 2019), pričom výroba vakcín zatiaľ vzájomnému uznávaniu medzi EÚ a USA nepodlieha. Ďalšie dohody má EÚ s Austráliou, Kanadou, Izraelom, Japonskom, Novým Zélandom a Švajčiarskom, pričom je presne definované, čo sa uznáva a čo nie.

Podobnú dohodu EÚ s Čínou nemá. Takže pred dovezením lieku či vakcíny z Číny, by mala EÚ najskôr do výrobnej linky v Číne poslať vlastnú kontrolu. Aj to je čas navyše.

Nie je nejaká skratka?

Ak bude v Číne hotová a otestovaná vakcína skôr než kdekoľvek inde, tlak verejnosti na to, aby sa začala používať, bude pravdepodobne obrovský. Zrejme sa ozvú hlasy, ktoré budú nabádať na to, aby sme všetky spomínané procesy ignorovali.

Ministerstvo má možnosť dať výnimku pre u nás neregistrovaný liek/vakcínu. Ministerská výnimka má opodstatnenie. Pomáha v čase núdze, kedy potrebujeme konať rýchlo. Zodpovednosť za rozhodnutie podať taký liek sa presunie kompletne na predpisujúceho lekára. Za normálnych okolností sa slovenský lekár môže spoľahnúť, že zaňho všetko skontroloval ŠÚKL. Ak je vakcína/liek u nás registrovaná, ŠÚKL či EMA za EÚ skontrolovali výskum a vývoj a priebežne kontrolujú kvalitu výroby.

Osobne si myslím, že je rozdiel, či výnimku dostane liek z USA, z Číny alebo z Kuby:

  • USA je zakladajúci člen ICH a ich úrady sú známe svojou prísnosťou. Ich štandardy sú teda také ako naše. Ak niečo prejde kontrolou v USA, obyčajne to má len malé problémy prejsť kontrolou v EÚ.
  • Čína sa k ICH iba nedávno pridala. Ešte nemá zavedené všetky štandardy, ktoré uznávame my. Kontrolu preto považujem za potrebnú a vhodnú, lebo niektoré odlišnosti v našich a ich postupoch môžu mať veľký dopad na naše bezpečie.
  • Ak by šlo o liek z Kuby, ktorá je len takzvaný pozorovateľ ICH a teda ich výskum nemusí spĺňať žiadne základné pravidlá platné u nás, myslím si, že by malo ísť o naozaj obrovskú núdzu, aby sme ho sem pustili bez kontroly ŠÚKL. Nech by bola politická vôľa akákoľvek.

To je však môj názor. V praxi je rozhodnutie na zhodnotení ministerstva a lekára predpisujúceho u nás neregistrovaný liek.

Netreba však zabúdať, že lekárovi nik nedá kompletnú dokumentáciu, akú by poslali napríklad ŠÚKLu. (Nie žeby ju mal čas preštudovať.) Podľa čoho sa má teda lekár zodpovedne rozhodnúť? Podľa informácií z médií? Podľa sľubu cudzej či slovenskej vlády? Podľa preloženého príbalového letáku určeného pacientom? Podľa pocitu po rannej káve? Neviem. Radšej nechcem hádať.

Dobrá či zlá správa

Netreba zabúdať, že súčasný proces kontroly vývoja a výroby lieku/vakcíny nie je samoúčelný. Nevznikol vo vákuu. Vznikol po rôznych tragédiách a jeho účelom je zabraňovať ďalším. Kým si potencionálny čínsky liek/vakcínu nepreveríme presne takými istými kritériami, akými by sme preverili lieky/vakcíny vyrobené napríklad v USA či v Austrálii, nevieme povedať, či je dobrý alebo zlý. Nesúdim ich. Toto je vedecký otázka a vo vede slovo „nevieme“ znamená skrátka, že nevieme. 

To, že čínska vakcína prešla do fázy 2 klinického skúšania, je bez debaty skvelá správa. Kiež by takých bolo viac. Ak sa však aj vakcíne z Číny podarí s úspechom dokončiť celý výskum, pravdepodobne u nás nebude dostupná týždeň potom, ako ju začnú predávať v Číne. A to je tiež dobrá správa.



2 thoughts on “Ak v Číne vyvinú vakcínu proti COVID-19, bude aj u nás?”

  • Obávam sa, že keď bude pokračovať súčasná mediálna ofenzíva neustáleho strašenia ešte nejaký čas, ľudia budú súhlasiť s čímkoľvek. Nebude záležať, čo si o tom myslia odborníci alebo aké sú historické skúsenosti. Celá diskusia o koronavíruse je sploštená, všetko sa točí len o počte mŕtvych a nakazených. Zabúda sa na negatívne dôsledky prísnych opatrení. Tie môžu taktiež stáť ľudské životy. Napríklad vo Veľkej Británii sa najbohatšia časť populácie dožije o 8 rokov viac ako najchudobnejšia časť. Chudoba tiež zabíja, avšak vzťah medzi bohatstvom a zdravím nie je taký priamočiary, preto nie je zaujímavé o tom písať. Ľudia nezomierajú len na koronu, ale aj na hlad, násilie, srdcovo-cievne choroby, rakovinu a ďalšie dôvody. Pre nás, ktorí sme vyrástli v povojnovej Európe, je vojna niečo vzdialené, ale nemali by sme zabúdať na to, že ak sa raz naruší dôvera k štátu, môže trvať veľmi dlho, kým sa veci vrátia do normálu. Príkladov na to existuje v dnešnom svete bezpočet. Mali by sme si viacej vážiť mier, ktorý zatiaľ na Slovensku máme a pracovať na tom, aby tu zotrval aj naďalej.

  • Ľudia často súhlasia s čímkoľvek, avšak úrady za rozhodovanie zodpovedné by, aspoň podľa mňa, nemali súhlasiť s čímkoľvek.
    Diskusia o koronavíruse sa zjednodušuje možno preto, že ľuďom sa ľahšie vnímajú práve tie počty mŕtvych a nakazených. Avšak diskusie o vplyvu chudoby, klimatických zmien a v našich podmienkach o nadužívaní antibiotík, nedostatočnej prevencii, nedostatočnom znižovaní počtu preventabiliných ochorení existujú. Odborníci na to poukazujú už roky, len to nie je pre ľudí také zaujímavé. Mnohokrát je ľahšie napríklad vyzbierať peniaze na chorobu, ktorá je mediálne zaujímavá, než prinútiť ľudí, aby sa o seba lepšie starali a zvýšili tak kvalitu svojho života na dlhšie obdobie…
    Tento článok však nemal snahu pokryť všetky problémy, ktoré existujú. To naozaj nie. Tento článok sa snažil vysvetliť, prečo vakcína napríklad z Číny pre nás nemusí byť zaujímavá a dostupná tak skoro, akoby si ľudia priali.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.