Kedy bude konečne liek na COVID-19?

Často sa ku mne dostane článok, blog, správa o tom, ako je liek proti Covid-19 takmer tu. Inokedy mi žlč zdvihne konšpirácia o tom, že liek už dávno je, ale ho ktosi skrýva, alebo ho kúpil Trump a k nám sa nedostane, alebo iné podobné… nezmysly.

Keďže klinický výskum nových liekov je odbor, ktorým sa vyše desať rokov živím, nedalo mi to. Tento blog je o tom, ako a kedy sa môže nová molekula = možný liek proti Covid-19 dostať na trh/recept/k pacientom. O tom, čo sa stane, ak ho „kúpi“ nejaká krajina, alebo ako je to s vakcínami, napíšem neskôr.

Vedec vymyslel včera v laboratóriu liek. Sem s ním!

Nejaký vedec vo svojom laboratóriu vymyslí liek. Jéj! Hurá! Poďme liečiť! Nie tak rýchlo…

Kedysi, keď šaman, babka bylinkárka, či snaživý lekárnik vymysleli namiesto nového lieku jed, zomrelo obyčajne len pár ľudí a šlo sa ďalej. Boh dal, Boh vzal. Sotva vývoj priniesol hromadne vyrábané lieky a akákoľvek chyba nabrala nový rozmer. Po mnohých škandáloch spôsobených „liekmi“ najmä začiatkom 20. storočia, sa svet dopracoval k povinnosti každý sľubný nápad na budúci liek poriadne otestovať.

Dnes nestačí, že ktosi kdesi vyhlási, že vymyslel super „liek“. Tak to nefunguje. Dnes niekto vymyslí „molekulu“ alebo „možný budúci liek“. Až dôkaz účinku a bezpečnosti dá molekule právo volať sa liek.

Vývoj nového lieku podlieha mnohým zákonom a odporúčaniam. Výsledkom je pre molekulu náročná prekážková dráha, ktorá obyčajne trvá cca 12-15 rokov a ktorú neprežije 90 – 99% molekúl (odhady sa líšia). Tá doba zahrňuje čas strávený počítačovým modelovaním, testoch na bunkách, zvieratách a ľuďoch (časti na ľuďoch sa tiež vraví klinické skúšanie).

12-15 rokov? To nevieme skrátiť?

Niečo áno, niečo nie. Ak vám zákon napríklad káže spraviť test na hlodavcov v trvaní 6 mesiacov, po ktorých musíte zvieratá utratiť a zanalyzovať vzorky ich orgánov, tak to fakt ani najlepší projektový manažér nezorganizuje za mesiac. Ani keby mal tých zvierat 6x toľko. A to je iba jeden z mnohých testov, ktoré musia predchádzať klinickému skúšaniu, teda na ľuďoch. Pričom šanca na zlyhanie je väčšia než šanca na úspech.

Prví ľudia, ktorí túto sľubnú, na bunkách a zvieratách odskúšanú molekulu dostanú, budú pravdepodobne zdraví dobrovoľníci. Na tých sa skúsi najmä to, či je molekula dostatočne bezpečná. Je to takzvaná fáza 1. Ak sa objaví akákoľvek pochybnosť o bezpečnosti, molekula dostane tvrdú stopku.

Až keď fáza 1 ukáže, že je molekula dostatočne bezpečná, môže ísť ďalej do fázy 2 (na malom počte) a 3 (na väčšom počte). Fázy 2 a 3 je treba spraviť na pacientoch s diagnózou, ktorú chceme liečiť. Počas nich sledujeme, či molekula je dostatočne bezpečná a hlavne či naozaj funguje.

Ak áno, môže sa uchádzať o priazeň úradov. U nás je to ŠUKL, v USA FDA, v EU je to EMA, v UK je to MHRA, v Nemecku BfArM… Úrady  za normálnych okolností tak rok či dva podrobne skúmajú celú dokumentáciu výskumu od testov na bunkách, cez zvieratá až po ľudí. Ak sú dostatočne spokojní s výsledkami, udelia molekule súhlas na registráciu.

Až vtedy sa môže molekula hrdiť titulom liek.

Ale toto je špeciálna situácia. Nemôžu si pohnúť?

Môžu. Napríklad zaplatia obrovský tím na prípravu dokumentácie a tí ju pripravia za niekoľko dní či týždňov namiesto mesiacov. Alebo úrady nechajú všetko tak, aby sa sústredili práve na posúdenie papierov k lieku na Covid-19.

Nie všetko sa však dá skrátiť. Nech je pandémia akákoľvek zlá, stále musíme vyžadovať, aby bola molekula dokázateľne bezpečná a účinná. Inak riskujeme, že zabijeme viac ľudí „liečbou“, než by zomrelo na Covid-19 alebo že im budeme podávať veľmi drahé placebo. A to nik nechce.

Netreba tiež zabúdať, že je to stále výskum. To znamená, že po všetkých tých rokoch môžeme zistiť, že sľubná molekula skrátka nefunguje. Pripomínam, že približne 90-99% molekúl sa nestane liekom.

Takže máme teraz toľko rokov čakať na liek proti Covid-19?

Nie nutne. To všetko, čo som opísala, je cesta od nápadu až po liek. Lenže mnohé molekuly už mohli kus tej cesty uraziť dávno predtým. Hoci tak spravili pre inú diagnózu.

V médiách sa napríklad skloňuje remdesivir. Ten bol pôvodne vyvíjaný napríklad proti ebole a tam už ukončil niektoré fázy klinického skúšania. Hovorí sa aj o lieku favipiravir. Ten už bol napríklad v Japonsku v roku 2014 schválený pre veľmi špecifické prípady núdzového liečenia vírusových infekcií. A už aj na Twitteri ktosi spomenul hydroxychlorchinín, ktorý sa už dávno predáva na celkom iné diagnózy, ako napríklad reumatoidnú artritídu alebo lupus.

To sú len tri príklady z mnohých. Americká databáza klinických skúšok clinicaltrials.gov, kde sa musia povinne registrovať všetky schválené štúdie v USA, má ku dnešnému dňu (31.3.2020) vyhľadateľných 220 štúdií na nejaký druh liečby na Covid-19. Hoci je registrácia povinná, výrobca môže rozhodnúť, že jeho výskum bude skrytý a robí tak zvyčajne tak polovica výrobcov. Hrubým odhadom teda môžeme povedať, že v USA je teraz cca 400 štúdií s novými liekmi. V EU je podobná databáza. Tá má ku dnešnému dňu 17 vyhľadateľných štúdií súvisiacich s Covid-19. A to som nezahrnula iné krajiny…

Potencionálnych liekov proti Covid-19 je teda mnoho. Naskôr ich však treba preveriť priamo na pacientoch s Covid-19, aby sme naozaj videli, či sú práve pri nich dostatočne bezpečné a účinné. To, že zopár pacientov zareagovalo dobre napríklad na remdesivir, je síce sľubné, ale ešte to nič nedokazuje. Až cca 50% molekúl, ktoré sa ukazujú ako sľubné vo fáze 2 (teda málo pacientov) nakoniec zlyhajú ako neúčinné alebo nedostatočne bezpečné vo fáze 3 (veľa pacientov). Chyba malých čísel sa nesmie podceňovať.

Na skutočný liek teda treba počkať. Sú nejaké možnosti práve teraz?

Logickou možnosťou je zapojiť sa do klinického skúšania, ak sa dá (nie vždy sa dá). To osobne považujem za najbezpečnejšiu možnosť aj pre pacienta, aj pre lekára, ktorý liek podáva. Klinická štúdia je totiž striktne kontrolovaná a v prípade, že by sa zistilo dačo zlé, umožní rýchlu reakciu.

Štát má tiež nástroje, ako priniesť do krajiny liek mimo tejto štandardnej, vyskúšanej cesty. Napríklad v čase núdze je možné povoliť neregistrovanému lieku výnimku. Výnimka však prináša mnohé riziká. Podávanie takto povolených liekov nie je nijak systematicky kontrolované a regulované a je na výlučnej zodpovednosti predpisujúceho lekára. Ak sa dačo dokašle… No ale stále je to možnosť.

Netreba tiež zabúdať, že symptomatická a podporná liečba, ktorá práve teraz prebieha po celom svete, pomáha zachraňovať mnohých ľudí.

Takže…

Výskum možných liekov pre pacientov s Covid-19 horúčkovito beží a ešte nejakú dobu bežať bude. Než však bude naozaj dostupné niečo, o čom budeme vedieť s dostatočnou istotou povedať, že je to liek, ktorý je preukázateľne účinný a dostatočne bezpečný pri infekcii Covid-19, prejde ešte dlhá doba. Optimistické odhady hovoria o roku alebo roku a pol.

Dovtedy sa, prosím, vykašlime na nejaké zaručené, až priam magické prípravky, internetové konšpirácie o zatajených liekoch a výroky neodborníkov (prezidentov) na Twitteri. Môžete sa spoľahnúť, že nikto, kto venuje toľko peňazí a úsilia do vývoja a najmä dôkazu, že má na sklade účinný a bezpečný liek proti Covid-19, si to nenechá pre seba. Až tá chvíľa naozaj nastane, dozviete sa to.