Bulvárny výber 2014: veda šliapala sci-fi na päty a občas ňou otriasli škandály

Vedecké články sú ako taký rušný večierok plný diskutujúcich ľudí. Prečítajte si pár z mnohých diskutovaných tém roku 2014

Kdesi som čítala, že vedecké články v medicínskom výskume je možné vnímať ako nekončiaci vedecký dialóg.

Táto definícia sa mi páči. Celé si to však predstavujem skôr ako rozhovor obrovského množstva ľudí súčasne. Niečo ako rušný večierok. Niektorí spolu súhlasia, iní si odporujú. Občas niekto príde s niečím celkom prevratným. Väčšinou však len kúsok po kúsku prichádzajú k odhaľovaniu nastolenej témy.

Ako sa tak na to dívam, rok 2014 sa javí ako pomerne zaujímavý večierok.

Veľká databáza medicínskych publikácií, pubmed, mi pri vyhľadávaní článkov publikovaných v roku 2014 vyhodila 1 145 698 výsledkov. Za rok 2013 ich bolo 1 132 275 a pre porovnanie v roku 2010 ich bolo do tejto databázy zaradených 935 468. Samozrejme je to len orientačná predstava, keďže nie všetky časopisy majú výsadu byť indexované v tejto databáze. No i tak to bola celkom živá vedecká párty.

Na svojom poslednom (reálnom, nie metaforickom) vianočnom večierku som rotovala medzi rôznymi skupinkami ľudí a logicky som tak nemohla očakávať, že sa dopracujem ku koncu jednej z mnohých diskutovaných tém. Nie, žeby na večierkoch ktokoľvek očakával, že diskusie dospejú k výsledku. No i tak mi je rozširovanie obzorov spôsobom „z každého rožka troška“ bližšie. Na metaforickom vedeckom večierku sa správam podobne.

Dnes však nejdem podobnejšie rozprávať o jednej z toho nespočetného množstva diskutovaných tém. Dnes sa idem venovať doslova vedeckému bulváru.

Spomínam si, keď som bola malá, môj starší brat všeličo rozoberal a väčšinou aj zložil naspäť. Keď som sa ho pýtala, prečo to robí, odpovedal protiotázkou, že ako inak má pochopiť, ako to funguje, a v prípade potreby to opraviť. Teraz mu samozrejme volávam ako prvému, vždy keď sa mi niečo pokazí.

Ešte užitočnejšie sa mi zdá skúsiť vec vytvoriť úplne od základu, ktorým je podľa školskej poučky v ľudskom organizme bunka. Možno si spomínate, že má nejakú membránu, cytoplazmu, jadro či organely, v ktorých prebiehajú chemické reakcie. Pokusy s umelými bunkami nie sú novinkou. Publikácií na túto tému je celá kopa. Rok 2014 však priniesol niekoľko prvenstiev na toto pole:

Vedecký tím z univerzity Radboud totiž priniesol svetu prvú umelú bunku s organelami, v ktorých úspešne prebehli chemické reakcie. Iný tím zas prvýkrát syntetizoval chromozóm eukaryotyckej bunky, konkrétne kvasinky. Spolu s inými výskumami v tejto oblasti tak získavame čoraz lepšie pochopenie fungovania našej základnej stavebnej jednotky. Ja si navyše ako fanúšik sci-fi a autorka fantasy na tomto mieste neodpustím nadšený výkrik s predstavou všetkých tých otvárajúcich sa možností. Juchú! Ehm… no dobre, poďme ďalej.

Bunky sú základ. Tkanivá a orgány sú tvorené práve nimi a medzibunkovou hmotou. Pestovanie buniek v Petriho miske je už mnoho rokov bežná laboratórna prax. Tiež nie je žiadna novinka, že sa tieto bunky dajú vypestovať na trojrozmerných nosičoch, ktoré sú bunky schopné kompletne prerásť. Na tom princípe bol založený aj niekdajší hit chrupky v tvare ušnice implantovanej pod kožu myši. Rok 2014 priniesol pokrok i v tejto oblasti. Prvýkrát totiž vypestovali celý fungujúci orgán, konkrétne týmus, zvaný tiež detská žľaza, kombináciou potrebných buniek a postupov ovplyvňujúcich ich rast želaným smerom.

Ďalšie sci-fi prísľuby nám dáva pokračujúci výskum 3D bioprintingu patentovaného pred niekoľkými rokmi. V roku 2014 boli publikované hneď dva dôležité články (1, 2) s témou 3D tlače tkaniva aj s cievami, ktoré mu môžu privádzať výživu a ktorých absencia kultiváciu tkanív výrazne limituje. Bertassoni, prvý autor jedného z týchto článkov, pre Guardian povedal: „Hoci od tlače orgánov môžeme byť ešte mnoho desiatok rokov vzdialení, tiež by som nebol prekvapený, keby som sa mýlil, pretože tento typ inžinierstva sa tak rýchlo posúva. Páčilo by sa mi, keby som sa mýlil.“ No veru, aj mne by sa to páčilo. Kiežby!

Keď už sme pri tom, prihrejem aj domácu polievočku. V Bratislave úspešne funguje tím aktívnych medikov, doktorandov a lekárov okolo môjho kamaráta, ktorí vymýšľajú stále nové a nové spôsoby využitia 3D tlačiarne v medicíne. Minule prišli s projektom, v ktorom chcú vytlačiť modely sŕdc konkrétnych pacientov, aby sa s ich individuálnymi odchýlkami mohli chirurgovia podrobne zoznámiť ešte pred operáciou. No nie je to super?

Pri pohľade na všetky tieto úspechy ma preto prekvapil nadpis z článku v usatoday.com: Veda urobila v roku 2014 krok späť.

Pri ďalšom čítaní som sa dozvedela, že rok 2014 bol veľmi bohatý nielen na skutočné objavy, ale aj na články, ktoré sa nakoniec ukázali buď ako prehnané alebo ako úplný podvod.

V júli časopis Nature stiahol článok japonského tímu opisujúci jednoduchú metódu, ktorou sa dospelé bunky mali dať zmeniť na kmeňové. Iní vedci, ktorí sa metodiku pokúsili napodobniť, však rýchlo zistili, že to príliš dobré, aby to bola pravda. Autori článku boli obvinení z podvodu a celá kauza skončila tragédiu. V auguste jeden zo spoluautorov spáchal samovraždu.

Stránka retractionwatch.com, ktorá sa špecificky venuje sledovaniu stiahnutých článkov a dôvodov ich stiahnutia, dala samozrejme tento škandál na prvé miesto svojho rebríčka za rok 2014. Tretie miesto tohto rebríčka dosiahla kauza so stiahnutím 60 článkov naraz z jedného časopisu. To si zaslúži wow!

Ako dosiahli takýto anti-úspech? Vedecké články sú vždy takzvane „peer-reviewed“, teda sú posudzované inými odborníkmi z odboru. Autori článku bežne dávajú tip na posudzovateľov, ktoré väčšina redakcií využije len čiastočne alebo sa nimi takpovediac inšpiruje. V tejto kauze odhalili kruh neznámeho počtu posudzovateľov okolo istého fyzika z Taiwanu menom Peter Chen, ktorí si „posudzovali“ vlastné články a najmä teda články dotyčného pána. Detaily ostatných v tomto kruhu sa ťažko overujú, keďže v hre sú rôzne falošné identity a falošné mailové adresy. Je tiež možné, že Chen to celé spískal sám. Časopis tak v roku 2014 stiahol všetky články od tohto autora a všetky články posudzované týmto podvodným kruhom. Trúfam si predpokladať, že redakcia už bude autorské tipy na posudzovateľov preverovať dôkladnejšie.

Okrem toho internetový svet obletela správa jedinečnej reakcie na vedecký spam. Áno, aj taký je. Vedcom stačí uverejniť pár odborných článkov, v ktorom uvedú mailovú adresu pre kontakt, a môžu sa tešiť na svoj vlastný druh spamu – ponuky na publikácie v pseudočasopisoch tváriacich sa seriózne.

Vďaka nemu vyšla v roku 2014 perla medzi vedeckými článkami s názvom „Get Me Off Your Fucking Mailing List“ v preklade „Dajte ma preč z vášho pojebaného mailového zoznamu“. Nadpis článku je zároveň jeho jedinou vetou. Veta sa opakuje sa v celom abstrakte, úvode i ostatných statiach článku. Dokonca súčasťou aj niekoľkých diagramov. Aby bola táto bulvárna správa ešte šťavnatejšia, pridám, že článok bol bez jedinej zmeny prebratý od jeho pôvodných autorov, ktorí dokonca ostali v článku uvedení. Autori žartíku vraj neočakávali, že článok vyjde. Jediné, čo chceli, bolo zbaviť sa spamu.

„Redakcii“ však zjavne nič z toho neprekážalo. Podvodný časopis International Journal of Advanced Computer Technology poslal autorom vyjadrenie, že článok získal excelentný posudok a že im ho uverejnia za 150 $. Za 150 dolárov, dámy a páni! Autori žartu si povedali, že im to za tú srandu stojí, a vďaka tomu článok skutočne vyšiel. Úprimne… za tú srandu by to stálo aj mne.

Tieto a podobné správy možno u niekoho vyvolávajú pochybnosti o vede samotnej. Mňa však v skutočnosti upokojujú. Veď si to priznajme. Podvodníci sú a budú všade. Vo väčšine iných oblastí však na nich prstom ukazujú výlučne zvonka. Vo vede však na seba ukazujú vedci navzájom. Áno, peer-review systém má veľa chýb. No napríklad spomínaná stránka retractionwatch.com dáva najavo, že spätná kontrola je vo vede oveľa rozsiahlejšia než peer-review. Navyše dávnejšie podobné kauzy ukázali, že po takomto faux pas je cesta naspäť do vedy nesmierne ťažká až priam nemožná. Dalo by sa povedať, že ak niekoho vedci na svojom večierku odhalia pri podvode, budúci rok mu pozvánku nepošlú. Kiež by to tak bolo aj v iných oblastiach.

Vedecká párty 2014 však toho doniesla oveľa viac!

Napríklad že červené víno nás ochraňuje pred srdcovocievnymi chorobami, iba ak k tomu máme dostatok pohybu. Alebo že tí, čo pijú kávu, majú lepšie pečeňové testy. Iná štúdia ukázala, že kávovník produkuje kofeín inými génmi ako čajovník, čo vraj znamená, že evolúcia sa rozhodla kofeín vytvoriť hneď dvakrát. Asi to považovala za dobrý nápad a sŕkajúc tretie presso s ňou môžem len súhlasiť. Rok 2014 nám tiež ukázal, že ľudia, ktorí sa cítia mladší, aj skutočne žijú dlhšie. Ďalšie zistenia ukázali, že ľudia so sedavým spôsobom života majú väčšie riziko vzniku niektorých typov rakoviny. Ale aj to, že už tri 5 minútové pomalé prechádzky vedia kompenzovať negatívny efekt 3 hodinového sedenia na cievy dolných končatín.

Bol to jednoducho rušný večierok plný zaujímavých tém, ktoré priebežne mapuje a do človečiny dešifruje stránka sciencedaily.com. Ak angličtina nie je problém alebo sa nebojíte kvality Google prekladača, rozhodne odporúčam.

Pre mňa však bol pohľad na tento výber článkov z roku 2014 predovšetkým dôkazom, že nikdy nekončiaca vedecká diskusia nás opäť raz posunula k možnostiam, o ktorých sme mohli pred niekoľkými rokmi iba snívať či písať sci-fi. Už sa teším na vedu roku 2015.