Mlieko je nevinné zo zločinu „zahlieňovania“

Mlieko je stáročia obviňované zo zločinu zahlieňovania, ktorého sa má opakovane dopúšťať najmä pri dýchacích chorobách. Nežijeme však v dobách prezumpcie viny a upaľovania čarodejníc. Preto verím, že i mlieko má právo byť z tohto zločinu považované za nevinné, kým sa mu nedokáže opak.

Hlien vs. Mlieko

Hlien tvoria v dýchacích cestách pohárikovité bunky a podslizničné žľazy non-stop. Je to väzká soploidná tekutina najmä z vody a glykoproteínov. Obsahuje aj antiseptické enzýmy ako lyzozým, protilátky a rôzne soli. Jeho hlavnou úlohou je ochrana pred baktériami, hubami a vírusmi a tiež prachom, nečistotami či alergénmi. Pri zápale alebo pri podráždení sliznice sa jeho tvorba reflexívne zvyšuje a môže byť hustejší a inej farby. Hlien ako taký je však len príznak, nie problém sám o sebe.

Presvedčenie, že na tvorbu hlienu v dýchacích cestách vplýva aj mlieko, je veľmi staré. Dá sa vystopovať do 12. storočia k lekárovi, filozofovi a právnikovi menom Moše  (Moses) Maimonides, ktorý vyznával Galenovské učenie o šťavách. Spomína ho aj tradičná čínska medicína. No ako som už svojho času písala, staré informácie nemusia byť v medicíne nutne správne. Zvlášť, keď súčasná veda ponúka dôkazy namiesto teórií.

Výsledky štúdie skúmajúce vplyv mlieka pri nákaze rinovírusom publikovali už takmer pred 25 rokmi. V tejto štúdii bolo 51 dobrovoľníkov nakazených vírusom a ich úlohou bolo 10 dní zaznamenávať príjem mlieka a mliečnych výrobkov, dýchacie problémy a tiež zbierať osmrkané vreckovky do uzatvárateľných vreciek. Tie potom vedci vážili, aby zistili množstvo vysmrkaného hlienu. Zaujímavým zistením bolo, že dobrovoľníci, ktorí verili teórii o zahlieňovaní pri mlieku, opisovali pocit väčšieho množstva hlienu a viac kašľa. Objektívne však všetci, u ktorých sa infekcia prejavila, vyprodukovali za 10 dní rovnaké množstvo hlienu bez ohľadu na príjem mlieka a mliečnych produktov a mlieka.

Z tohto výsledku vyplýva dôležitý poznatok: ak veríte, že vás mlieko zahlieňuje, hoci to mlieko v skutočnosti nerobí, bude vám subjektívne oveľa horšie, než je nutné. Prípadne budete vnímať prejavy infekcie u svojho dieťaťa ako horšie. Mlieko teda funguje ako nocebo, teda placebo s negatívnym účinkom. Toto si overili v dvojito zaslepenej štúdii, kde dobrovoľníkom dali kravské alebo sójové mlieko, ochutené tak, aby sa nedali rozpoznať. Pri oboch mliekach hlásili dobrovoľníci zvýšenú potrebu prehĺtať či hustejšie sliny.

Táto viera v mliečno-hlienovú teóriu je navyše podporovaná dvomi efektmi samotného mlieka.

Prvým je vizuálna stránka. Hlien je za normálnych okolností bezfarebný a zmenu jeho farby na bielu všetci poznáme ako príznak virózy. Mlieko je prirodzene schopné hlien pokryť jemnou vrstvou bielkovín, zvýrazniť ho a sfarbiť ho do biela. Môže sa preto zdať hustejší, ale v skutočnosti sa jeho vlastnosti vôbec nemenia. To si viete doma ľahko overiť, ak ste dostatočne otrlí a máte dušu výskumníka.  

Druhým efektom je dokázaná schopnosť mliečnych bielkovín priľnúť k sliznici úst a držať sa na nej o pár minút dlhšie, než sme zvyknutí pri iných potravinách. Normálne si tento efekt ani nemusíme všimnúť. Pri zápaloch hrdla a ústnej dutiny sme však všetci o čosi citlivejší a vnímavejší na všetko, čo sa na tej boľavej ploche deje.

Kašeľ vs. Mlieko

Mlieko sa však dáva do súvislosti aj so zvýšeným kašľom a varuje sa pri ňom najmä pri astme. Tento predpoklad je veľmi rozšírený a niekedy ho dokonca propagujú aj lekári a dietológovia. Avšak v skutočnosti na tieto obvinenia neexistujú relevantné dôkazy.

V deväťdesiatych rokoch urobili pokus s 11 astmatikmi a 11 ľuďmi bez astmy, ktorým dali piť plnotučné mlieko, odtučnené mlieko alebo vodu. Potom merali niekoľko dychových parametrov. Jediný rozdiel namerali pri difúznej kapacite u astmatikov, ktorá bola o čosi nižšia tri hodiny po príjme plnotučného mlieka, ale nie po odtučnenom mlieku. Ostatné merané parametre sa vôbec nemenili. Autori tento rozdiel pripísali mliečnym tukom, keďže to bol objektívne jediný rozdiel medzi skupinami. Neskôr sa na to pozreli iní a podali astmatikom buď ochutené placebo alebo v ňom rozpustené sušené plnotučné mlieko. Nenamerali však žiadne zmeny. A keďže podobne dopadli aj iné výskumy, môžeme povedať, že negatívny vplyv mlieka na astmu je nepodložený.

Objektívne sa u malého percenta populácie objavujú príznaky podobné astme po príjme mlieka a mliečnych produktov. Avšak takéto prípady sú zriedkavé a sú založené na prejavoch alergie na bielkoviny kravského mlieka. Táto alergia sa totiž väčšinou prejavuje zažívacími problémami. Približne 2-6% detí trpí alergiou na bielkoviny kravského mlieka v prvý rok svojho života, 80% z nich z nej však „vyrastie“ než sa dostane na základnú školu. Zistilo sa, že pacientov presvedčených o svojej alergii je výrazne viac, než pacientov, ktorí ju majú skutočne potvrdenú.

Spočítané a podčiarknuté, mnoho ľudí sa vyhýba mlieku a mliečnym výrobkom kvôli strachu z alergii zbytočne.

Alergia vs. Intolerancia

Na tomto mieste by bolo asi vhodné podotknúť, že alergia na bielkoviny kravského mlieka nie je to isté ako laktózová intolerancia.

Pri alergii ide o imunitnú reakciu proti bielkovine. Pri intolerancii laktózy, postihujúcom asi 14% populácie, ide o problém enzýmu (laktáza) spracúvajúceho mliečny cukor. Pri intolerancii je tohto enzýmu nedostatočné množstvo, a preto majú ľudia zvyčajne problémy až keď prijmú veľa mliečneho cukru. Pohár mlieka im nemusí spraviť nič, liter už môže byť problém. Laktóza je v kyslo-mliečnych výrobkoch v minimálnom množstve, lebo ju mliečne baktérie spotrebujú na kvasenie. Takže ľudom s laktózovou intoleranciou jogurty nevadia, ale ľuďom s alergiou na mlieko vadiť budú.

Iné choroby vs. Mlieko

Mlieko a produkty z neho sú výborným zdrojom vápnika, bielkovín a tiež rôznych minerálov. Najčastejšie používané kravské mlieko obsahuje tuky (33 g/l v plnotučnom mlieku, z toho 14 g/l nenasýtených), bielkoviny (32 g/l), laktózu (53 g/l), vápnik (1,1 g/l) a tiež ďalšie minerály a vitamíny. Bielkoviny v mlieku sú rôzne, z hľadiska množstva sú však najdôležitejšie kazeín, ktorý tvorí až 80% všetkých mliečnych bielkovín, a srvátka. Kazeín má 13 rôznych podtypov a rôzne plemená kráv môžu tak mať mierne odlišné mlieko.

Niektoré z týchto podtypov môžu byť zdrojom aktívnych peptidov (majú 4-11 aminokyselín). Nazývajú sa kazomorfíny a sú súčasťou obvinení vznesených voči kravskému mlieku. Podľa niektorých teórií tým, že kazomorfíny sú schopné viazať sa na niektoré receptory v tele, môžu spôsobovať celú paletu ochorení.  Dôkladný rozbor všetkých doposiaľ známych výsledkov však nepotvrdil ich efekt na človeka. Základným problémom totiž je, že ľudské črevo za normálnych okolností nevie prepustiť veľké molekuly a peptidy zložené z viac ako 3 aminokyselín sa už za veľké považujú. Vyššia priepustnosť čreva sa zaznamenala len pri niektorých závažných chorobách (Crohonova), po ťažkých popáleninách či šoku a u novorodencov v prvých dňoch po narodení. Takže u väčšiny populácie sa kazomorfíny nemajú ako dostať do krvi a tým ani pôsobiť na organizmus. Ich opisovaný účinok je teda v súčasnosti rovnako nepodložený ako tie predtým.

Hydra

A podobne by sa dalo pokračovať ďalej a ďalej, lebo táto téma je ako hydra. Keď jej useknete jednu hlavu, objavia sa dve ďalšie. Mlieko a tvrdenia o ňom sa neustále skúmajú. Hľadajú sa presvedčivé dôkazy, ktoré nebudú fantáziou presýtenými teóriami založenými na jednom čiastkovom výsledku.

V kľúčovej otázke pre tento článok, teda „mlieko vs. hlien“, sa po rokoch výskumu spoľahlivo overila jedna vec:

Keď nemáte alergiu na bielkoviny kravského mlieka, stačí vám veriť v jeho vinu. Ak si potom náhodou počas nádchy dáte pohár mlieka, bude vám subjektívne o dosť horšie, než keby ste si mysleli, že ide len o mýtus. Stojí vám viera v jeho vinu za to?