10 dôvodov na smiech či znechutenie pri pohľade na filmové pitevne

Ak ste niekedy videli Komisára Rexa, Kosti, CSI či iné podobné filmy a seriály, určite si pamätáte scény zobrazujúce pitvu či pitevňu. Možno sa vám zdali nechutné. Verte alebo nie, pri niektorých aj reálni „pitevníci“ odvracajú hlavu. I keď asi pre iné dôvody.

1) Patológ vs. súdny lekár

V literatúre, filme a často aj v novinách sa tieto pojmy používajú takmer ako synonymá. Ono to však synonymá nie sú.

Súdny lekár sa zaoberá pitvou náhlych, násilných a neočakávaných úmrtí. Vražda? Samovražda? Obesená kostra v lese? Otrava? To všetko patrí súdnemu lekárovi. Nie patológovi. Občas počujem slovné spojenie „súdny patológ“, na ktorom sa bavím, lebo to je už úplný slovný paškvil. Vznikol tým, že nejaký prekladateľ si nedal veľkú námahu s kontrolou prekladu slovného spojenia „forensic pathologist“, ktorým sa súdny lekár označuje v angličtine.

Patológ sa väčšinu svojho pracovného času pitvou vôbec nezaoberá. Patológovia robia predovšetkým diagnostiku chorôb z biopsií – teda vzoriek zo živých ľudí (Vyberali vám niekedy znamienko? Tak to poslali na patológiu). Patológovia samozrejme aj pitvú. Ich úlohou však je zhodnotiť chorobné príčiny nevysvetlené počas života u pacientov z nemocníc.

Koroner v našich končinách nie je. V angloamerických krajinách je to trénovaný zdravotník, ktorého úlohou je telo obhliadnuť a rozhodnúť o pitve alebo nepitvaní. Pravidlá, ktoré musí koroner spĺňať, sa rôznia podľa krajín. Niekde je to lekár, inde nie. Už aj v USA sa dnes od koronerského systému upúšťa a mŕtvych prehliada lekár honosiaci sa titulom „medical examiner“.

Čo sa tohto týka, výbornou komédiou pre mňa bol slovenský seriál Doktor Ľudský/Dokonalý. Je zjavné, že scenáristi tohto skvelého diela ani na konci druhej série netušili, aké povolanie ich hlavná postava vlastne vykonáva.

2) Jedlo, pitie, cigarety

Asi neexistuje väčšie klišé viazané na pitevňu. Keď chcú filmári ukázať, ako je dotyčný „pitevník“ nad vecou, nechajú ho čosi pojedať priamo v pitevni. Nepoznám lekára či pitevného sanitára, čo by to praktizoval. A nie preto, že nie sú dostatočne nad vecou alebo žeby im zo samotného zákroku bolo zle. Filmári zrejme netušia, že pitevňa sa považuje za infekčné prostredie. Nikto, kto má rád svoje zdravie, by si v pitevni nerozbalil žemľu len preto, aby ukázal, že je „cool“.

3) Kancelária v pitevni

Kancelária v pitevni (alebo pitevňa v kancelárii, ako v seriáli Kosti), to je fakt, že fuj. Spomínala som, že pitevňa je infekčné prostredie. Človek si musí dávať pozor, čoho sa dotýka holými rukami, kde čo kladie alebo o čo sa opiera. Prečo by sa mal niekto takto stresovať a zriaďovať si v takom prostredí kanceláriu? V pitevni alebo pri nej samozrejme nejaké miesto s pracovným stolom je, lenže to sa používa pre vypísanie papierov či preštudovanie dokumentácie pred pitvou.

4) Opustené pitevne

Je vtipné, ako filmári šetria na komparze. Filmárske pitevne sú prakticky vždy prázdne. Normálne sú tam tak dvaja sanitári a aspoň jeden ďalší lekár. Nehovorím, že sú tam všetci celú dobu. Ľudia prichádzajú, odchádzajú, vybavujú mnohé iné veci. No keď vidím filmovú pitvu, kde je jeden lekár celkom sám od začiatku až do konca, bavím sa. V realite je tam vždy ešte aspoň jeden súdny lekár či patológ (prípadne viacerí a do toho občas i medici, policajti či lekári z nemocnice). Ten má zabezpečiť druhý pár očí a kriticky zhodnotiť či odborne skonzultovať nálezy. I pitevní sanitári sú v praxi veľmi dôležití, bez ich pomoci by to koľkokrát vôbec nešlo.

5) Svietiaci negatoskop

Pre filmárov je zrejme negatoskop (tabuľa na pozeranie röntgenov) prídavný zdroj osvetlenia scény. (V Rexovi bol aj moment, kedy to bol jediný zdroj osvetlenia). V praxi nevidím dôvod, prečo vypaľovať horšie vymeniteľnú žiarovku, keď práve podrobne neštudujem röntgenovú snímku, a prečo si nezapnúť normálnu lampu. Kancelária Dr. Ľudského s obrovským, zapnutým negatoskopom a snímkami, ktoré sa snáď za celý seriál nezmenili, je už úplne mimo a vždy sa na nej dobre bavím.

6) Čiastočná pitva

Toto som videla asi najviac v seriáli Kosti, ale určite sa to objavilo aj inde. Donesú mŕtvolu a Cam začne okamžite vyberať nejaké veci z malého otvoru kdesi na bruchu. Prípadne len tak vyberie jeden orgán a začne hovoriť akési múdrosti. Celé zle. Pitva má svoje zaužívané postupy, aby sa na nič nezabudlo. Najskôr sa všetko pozrie, preskúma, opíše a odfotografuje zvonka. Pri následnej pitve sa spravidla pozerajú celé orgánové komplexy, aby sa dali zhodnotiť dôležité vzťahy medzi nimi. Seriál Kosti mám rada, ale to, čo tam stvára Cam, je vyslovenie na kriminál za znehodnotenie dôkazov.

7) Skalpel

Vo filmoch sa skalpelom robí všetko. V realite sa na pitvu používajú nože a tie bývajú často ozaj veľké (pokojne s dĺžkou tak 20-30cm). Skalpel sa obyčajne používa na drobné preparovanie. Niektorí ho používajú aj na prvý rez, mnohí však preferujú väčší bruchatý nôž. Bavím sa, keď vidím, ako sa všade oháňajú výlučne so skalpelom, prípadne inými nezmyselnými nástrojmi.

8) Dokonalý mikroskop

Z amerických filmov človek dostane pocit, že mikroskop je na každom rohu (najmä kúsok od pitevného stola, bleee) a jediné, čo stačí, je mať nejaké to sklíčko a kvapkadlo po ruke. Vo filme nám s touto výbavou za pár sekúnd ukážu obraz prakticky v HD kvalite. Aj najrýchlejšie spracovanie tkaniva (zmrazené rezy) trvá aspoň pár minút (navyše sa výsledok považuje len za orientačný). Bežná vzorka prejde cez formalín, alkohol, parafín a farbičky a trvá jej obyčajne tak dva dni, než sa dostane pod mikroskop. Výsledkom je niečo, čo vyzerá ako abstraktné umenie s nadužívanou ružovou a modrou, a stanovenie diagnózy vyžaduje špecifické skúsenosti a znalosti. Smejem sa, keď sa vo filme vyjadruje k mikroskopickému obrazu každý lekár z oddelenia. Všeobecne sú filmové laboratóriá plné medicínskych supermanov, ale o tom som už raz písala.

9) Vysoké podpätky

Už medičky sa naučia, že na pitevňu sa nechodí v najkrajších šatách a lodičkách na vysokých podpätkoch. Proste nie. Má to celkom prozaické príčiny. Pitevňa je „vykachličkovaná“, aby sa mohla ľahšie umývať a dezinfikovať. Podlaha je teda mnohokrát mokrá a vždy hrozí, že na ňu niečo kvapne či vyprskne. Všetci si do pitevne obúvajú gumené galoše alebo si dávajú jednorazové návleky. Kombinácia krásnych lodičiek a odporných o mnoho čísel väčších gumených galoší alebo návlekov rýchlo prederavených podpätkom, vie byť vyslovene nebezpečná. Keby si aj slečna hneď nezlomila členok, mať tie lodičky čímsi oprskané alebo strepať sa na zem v pitevni je pre mňa osobne brrr.

10) Civilné oblečenie

Toto som videla v 90% seriálov a filmov zobrazujúcich pitevňu. Herec v civilnom oblečení, má na sebe plášť na zapínanie vpredu a bielych rukaviciach berie do ruky skalpel. Potom strih a ďalšia scéna podľa ľubovôle scenáristu. Fuj. Na každej jednej pitevni sa lekár pred pitvou komplet prezlieka (u nás obyčajne do zeleného). Na to si dáva chirurgický plášť (viazanie vzadu) a prípadne ešte jednorazové návleky na ruky až nad lakte. Všetko korunuje gumená zástera a dlhé rukavice. Kto by chcel riskovať, že mu na jeho šaty, v ktorých ide potom domov za rodinou, niečo kvapne? Keď vidím Dr. Camille Saroyanovú, ako si dá len taký nejaký modrý plášť a pustí sa do práce, znechutene krčím nos.

Toto je desať hlavných dôvodov, prečo rada pozerám filmy, v ktorých zobrazujú pitevňu, a prečo sa pri nich často smejem. Filmárom to určite nevadí, veď filmové pitevne sa predsa obyčajne snažia byť nechutné alebo vtipné. Horšie je, keď sú také bez toho, aby sa snažili.