Rambo má asi sklony k seba- poškodzovaniu
Všetci vieme, že vo filmoch či seriáloch je veľa chýb. Hovoria tomu aj „umelecká licencia“. Niektoré sa objavia iba v jednom filme, zatiaľ čo iné hlúposti sa opakujú tak pravidelne, až sa akceptujú ako pravdivé. Možno preto si Rambo len tak pre radosť divákov ubližuje.
Videli ste Ramba III? Alebo Statočné srdce prípadne nového Muža z ocele? Nie? Predpokladám, že odniekiaľ poznáte scénu, v ktorej zranenému hrdinovi či hrdinke niekto s hlasným sykotom a ďalšími prídavnými efektmi či komentármi vypáli ranu. Rambo dostáva body navyše zato, že túto procedúru aplikuje sám sebe pri plnom vedomí. Preto je pre mňa horúci adept na liečbu psychiatrom pre závažnú duševnú poruchu – sebapoškodzovanie. Možno by však stačil aj kurz prvej pomoci.
Z pohľadu histórie bolo vypaľovanie rán pomerne časté. Vypaľovanie alebo kauterizáciu opisoval už Hippocrates vo svojich spisoch. V staroveku i v stredoveku sa dokázateľne používalo na zastavenie či zníženie krvácania, pri ničení nádorov, pri snahe znížiť riziko infekcie či zatvoriť ranu. Práve kvôli krvácaniu a infekcii sa obyčajne trápia aj tí filmoví hrdinovia.
Vypaľovanie však naozaj nie je najlepší nápad. Celsus (Aulus Cornelius Celsus, asi 25 pred Kr. – 50 po Kr.) pri liečení rán odporúčal vypaľovanie až ako posledný zo šiestich opísaných postupov na zastavenie krvácania. Podobne sa k vypaľovaniu staval i vojnový chirurg s mnohoročnou praxou menom Ambroise Paré (1510 – 1590). Paré tvrdil, že po amputácii je lepšie cievy jednu po druhej podviazať, než ranu opáliť. Vypaľovanie strelných rán horúcim olejom považoval dokonca za nebezpečnú a zastaranú procedúru. Áno, zastaranú. Áno, v šestnástom storočí. Žiaľ, slová týchto (a určite aj iných) múdrych mužov staroveku a stredoveku sa nedostali do uší niektorým súčasným režisérom.
Vypaľovanie rán pre zastavenie infekcie či lepšie hojenie rany nedáva pri súčasných poznatkoch žiaden zmysel. Absolútne žiaden. Dôvody, že „vypálite nečistoty v rane“ alebo že „zabijete baktérie, ktoré tam zaniesla guľka“ stoja na veľmi vratkých nohách. Pri vypaľovaní rany si totiž Rambo z čistého priestrelu urobí ťažkú popáleninu. Zrejme nevie, že každá, naozaj každá, popálenina je veľmi náchylná na infekciu. Vypaľovať ranu kvôli infekcii? Úplná hlúposť.
Vypáliť, aby sa lepšie hojila… Ehm… Kto sa v týchto horúčavách spálil na slnku, vám ukáže popáleninu prvého stupňa. Bude vám hneď jasné, že toto by bolo pre Ramba málo, takže by pálil ďalej. Prvý stupeň popálenia sa však hojí asi najlepšie zo všetkých. Už druhý stupeň, kde vznikajú vodnaté pľuzgiere, sa hojí o čosi horšie. Filmári však podľa všetkého nie sú trochári a ani tento stupeň im nestačí. Ťažšie popáleniny sa vyznačujú suchou červenou, bielou či až čiernou kožou (v prípade rany je to zoškvarené mäso), nulovou bolesťou (spálené nervy už nebolia), žiadnym krvácaním a hlavne… veľmi mizerným hojením. (Perlička – jedným z liečebných postupov takejto popáleniny je vyrezať to spálené mäso… v preklade spraviť krvácajúcu ranu väčšieho rozsahu, než bola pôvodná).
Zmysel dáva asi len vypaľovanie kvôli zastaveniu krvácania. Avšak v iných než v dobre kontrolovaných podmienkach, je táto mučiaca procedúra akceptovateľná, iba ak by riziko vykrvácania a smrti bolo väčšie než riziko následnej infekcie a popálenín. Teda napríklad masívne krvácanie (viac ako 150ml/minútu) uprostred džungle či púšte by bolo na zváženie. Ale pri menších ranách?! Sebapoškodzovanie. (Nie, Rambo v tej scéne takto masívne nekrvácal. Ak áno, stratil by pomerne skoro vedomie.)
Aby som nezabudla na jednu dôležitú vec. V súčasnosti sa kauterizácia s úspechmi používa na chirurgiách pri rôznych zákrokoch. Od nekontrolovaného a brutálneho vypaľovania rany pušným prachom kdesi v lese sa však výrazne líši. V prvom rade je veľmi malého rozsahu, je dobre kontrolovateľná (robí sa elektrickým prúdom alebo chemicky) a je aj oveľa presnejšia. Prebieha navyše v sterilných podmienkach (teda bez baktérií) a v konečnom dôsledku je rana po zákroku ošetrená a kontrolovaná. Od vypálenia pomocou rozpálenej čepele dýky či pušného prachu nejakými bláznami má teda veľmi ďaleko.
Keď budete najbližšie pozerať film či seriál, v ktorom si ktosi nechá hrdinsky spraviť ťažkú popáleninu, poľutujte ho a dívajte sa ďalej. Možno uvidíte ďalších pár zábavných či menej zábavných nepresností. Filmový zážitok vám to však hádam nepokazí.
Ďalšie čítanie:
http://musemed.arizela.com/?p=65
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1437561/pdf/jrsocmed00251-0064.pdf
http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/14651858.CD005987.pub2/abstract