Cardiff SK verzia

Vitajte v Cardiffe a v CELT, jazykovej škole

To, čo práve začínate čítat, je seriál z môjho dvojtýždňového pobytu v Cardiffe. Píšem ho v angličtine a potom veľmi voľne prekladám do slovenčiny, takže poprosím všetkých, ktorí uvidia rôzne krkolomné väzby, aby mi ich odpustili, prípadne mi napísali na mail, pokúsim sa chyby čím skôr opravit. Ďakujem vopred.

V každom prípade dúfam, že sa vám bude páčiť. (PS: Občas vynechávam interpunkciu, lebo mi blbne 🙁 )

6.9.2010

CELT

Dnes bol môj prvý deň v CELTe. Rozhodla som sa navštevovat kurz všeobecnej angličtiny, ktorý bude navyše aj intenzívny, kedže budem mat nejaké hodiny aj poobede.

Vdaka rodine, u ktorej som ubytovaná a ktorá je úplne super, bolo hľadanie budovy školy veľmi jednoduché. Hned po príchode mi ukázali všetko potrebné a dnes ma navyše aj zaviezli priamo pred školu a vysvetlili všetky detaily. Obávat sa, či sa mi podarí zorientovat bolo pri tejto úžasnej starostlivosti celkom zbytočné. Dorazila som dokonca priskoro, takže som sa vybrala na prechádzku mestom, ale o meste neskôr.

Krátko po deviatej nás zobrali do triedy, kde sme robili zaradovacie testy. (Test rozpisujem bližšie v anglickej verzii, kde budem písat viac o škole a menej o meste, pretože predpokladám trocha iných cieľových čitateľov.) Po prestávke, pri ktorej som zistila, že dnes nastúpilo okrem mňa ešte asi 7 čechov, sme dostali nejaké základné informácie (napríklad ako prechádzat cez cestu a tak…) a na dnes skončili. Takže som vyrazila do mesta.

CARDIFF

Cardiff je hlavné mesto Walesu a ako nám bolo prízvukované ako jedna zo základných informácií, nie je to v Anglicku. Základné geografické informácie sem písat nebudem, google je kamarát, pomôže. Skôr rozpíšem nejaké osobné postrehy.

Prvý deň v Cardiffe bol vlastne včera, ked som sem dorazila po úžasom výlete z Londýna autobusom (national express, kupované vopred 9 libier spiatočný lístok). Rodina ma vyzdvihla na stanici a všetko mi ukázala, takže som mala základnú predstavu, ked som dnes ráno vyrazila do ulíc.

O ôsmej ráno bol všetko pokojné. Obchody ešte iba otvárali, na ulici bolo veľmi málo ľudí. Všetko je tu všeobecne veľmi čisté a priestranné a celkom prehľadné. Nie je to veľké mesto ako Londýn alebo Praha. Skôr mi pripomína Bratislavu, len takú roztahanú na väčšom priestore.

čo sa mi veľmi páčilo bol hrad, ktorý na mňa Cardiff vytiahol priamo uprostred mesta. Rušná ulica, obchody, prestavby, autobusy, autá… a zrazu hradby. Paráda! Žiaden hradný kopec, žiadny okraj mesta. Skrátka len vyjdete z obchodov, prejdete cez cestu a zrazu ste v hrade… teda až potom, čo zaplatíte skoro 11 libier.

Hradný areál je obklopený hradbami, ktoré vraj postavili iba nejakých 200 rokov dozadu (auido sprievodca mi povedal aj presný dátum, ale to som si nezapamätala). Za hradbami je krásny zelený trávnik a nie celkom v strede je malý umelý kopec a na ňom stojí hrad. Len tak. V strede rušného mesta na zelenej tráve.. hrad. Úchylné! Geniálne!

Prešla som celý areál, naobedovala sa s výhľadom na hrad, pochodila vonkajšiu čast aj vnútornú čast hradieb, pozrela sa do vnútra vyhoreného hradu stojaceho na kopčeku, aj do novšej goticky vyzerajúcej časti na kraji. Veľmi, veľmi pekné, i ked za to vstupné si viem predstavit aj lepší prínos. Takže hoci to bolo nádherné, opakovat to pravdepodobne nebudem.

Zajtra, ak sa podarí (rozhodne to mám v pláne), bude seriál pokračovat, tak sa určite prídte pozriet.

7.9.2010

Kedze problem s interpunkciou z akehosi prapodivneho dovodu pretrvava, budem pisat celkom bez nej a opravim to, ked pridem naspat domov.

CELT

Druhy den v skole bol skutocnym skolskym dnom. Vyucovanie zacalo o 9:15 rano s piatimi studentami (vratane mna, nejaki chybali) a vedene lektorkou menom Rachel. Mozem povedat, kedze som presla uz mnohymi roznymi kurzami a ucilo ma viacero ucitelov, ze tato hodina bola skutocne vyborna! Vsetci sme sa rovnomerne dostali k slovu, opakovanie naucenych vyrazov prebiehalo uz pocas hodiny a doraz bol kladeny nielen na to co hovorime, ale aj ako to vyslovujeme (v zmysle… toto je dobre, ale takto je to prirodzenejsie). Takze velka spokojnost.

O poobednajsom vyucovani vsak to iste povedat nemozem. Lektorka bola fajn a aj napln hodiny sa zdala byt v poriadku, problem vsak je, ze o poobedne hodiny ma zaujem malo studentov a tak spajaju stredne pokrocily a pokrocily level… Nuda, nuda, nuda. Lektorka prirodzene musela prisposobit tempo hodiny ostatnym studentom, takze na nu ani kriveho slova, ale malokedy som tak uprene sledovala hodinky… Uvidime zajtra, ak sa to nezlepsi, skusim dohodnut na skole nejaky nahradny program.

CARDIFF

Dnes som sa vybrala na prechadzku mestom, aby som si uzila jeho ulice a atmosferu.

Vzduch bol jemne vlhky a prijemne vonal, slnko prijemne svietilo a vsade naokolo skriekali cajky, ktore sa prechadzali po uliciach akoby nic. Vdaka tomu, hoci v meste nevidno more, celu dobu viete, ze je niekde blizko.

Presla som hlavnou ulicou plnou obchodov a zabocila som vlavo do jednej z mnohych Cardiffskych pasazi (zvanych Arcades). Nadhera! Takmer mysticka atmosfera sposobena tlmenym svetlom, uzkymi chodbickami a roznymi zvlastnymi obchodikmi. Od zasne vyzerajucej kaviarnicky, cez predajnu gombikov hned vedla, ktora je oproti obchodu s fantasy hrami stojaceho hned pri predajni karnevalovych kostymov.

Po dlhej chvili stravenej v bludisku arkad a ulic som sa dostala do Cardiffskej trznice (Cardiff market). Uzasne miesto! Stanok s latkami, hned vedla galanterie ci vlastovych doplnkov a rucne robenych sperkov… moja uboha penazenka! Rychlo som musela prec, pretoze je toho este vela, co musim v Cardiffe navstivit a libry sa este zidu. Ale ja sa vratim!

8.9.2010

Dnes to bude kratke, dolieha na mna unava.

CELT

Ranny kurz bol dnes rovnako kvalitny ako vcera. Opakovnie vcerajsieho uciva vystriedalo ucenie sa idiomov, frazalnych slovies a spravnej vyslovnosti. Podobne ako vcera som aj dnes mala pri odchode pocit, ze som sa ozaj nieco naucila

Poobednajsie vyucovanie bolo dnes o cosi lepsie. Nenudila som sa, ale nemozem povedat, zeby som bola nejako velmi nutena zapinat mozog na plne obratky. Z toho dovodu som dnes sla za riaditelmi, aby vymysleli, co by sa s tym dalo spravit. Slubili, ze do zajtra poobedia nieco vymyslia, tak uvidime.

Vseobecne vsak mozem povedat, ze sa mi velmi pozdava celkovy postoj skoly k studentom. Vladne tu domacka atmosfera, vsetci su velmi ochotni, napomocni, pytaju sa nie len tak formalne, ale so skutocnym zaujmom, ci je vsetko v poriadku, a ak nie je, snazia sa najst nejake riesenie. Nikto sa nesprava akoby jedine, co ich zaujimalo, boli moje peniaze, nikto mi nedava najavo, zeby som mala byt za tu nizku cenu (zrhuba 660 Eur za dva tyzdne intenzivneho kurzu vratane ubytovania v rodine a polpenzie!) rada, ze ma vobec nieco ucia. Z tohto pristupu mam ozaj vyborny pocit.

CARDIFF

Ako mozno mnohi viete, jeden zo symbolov Walesu je drak a ako mozno niektori viete, milujem drakov! A tu su draci vsade! Na vlajkach, v nazvoch pubov, restauracii a hotelov, na smetnom kosi, na torte… uplne vsade. A ja, milovnik drakov, si mozem oci vyocit a krk vykrutit, co sa za kazdym obzeram.

10.9.2010

CELT

Myslim, ze buduci tyzden, ak sa nieco zavazne nestane, v tejto stati toho vela nebude (ak ju vobec budem spominat). Ranne hodiny su stale perfektne a na poobednajsie nechodim. Riaditel mi navrhol miesto toho menej intenzivnejsich individualnych hodin a hned sa ma aj spytal, co by som na nich chcela preberat, aby mohli byt vopred pripravene. Takze si myslim, ze budu perfektne.

CARDIFF

Mozno som uz spominala, ze svoj den zacinam vzdy o cosi skor (30-45 minut skor), aby som sa presla po meste predtym, nez zacne skola. Obycajne si kupim kavu v KFC, kedze maju asi najlepsiu cenu v okoli. V priemere tu stoji kapucino asi 2 libry, znamy Starbucks pyta este viac a KFC podava Lavazzu za asi libru tridsat a piatu kavu budem mat zdarma. Takze parada pre mna zavislacku od kofeinu.

Obycajne si zoberiem kelimok so sebou a prejdem sa po prave sa prebudzajucich uliciach. Obchodnici pripravuju svoj tovar, aby vylakali co najviac penazi od svojich zakaznikov; uponahlani ludia rychlo kracaju do prace; zatial co ini sa zrejme len tulaju podobne ako ja.

Cez den su ulice odlisne. Kedze vcera krasne svietilo slnko a bolo teplo, isla som do malickeho parku oproti muzeu (kde je free wifi) a sadla som si na dokonale udrzovany travnik. Uff, to bolo prijemne! Az tak, ze som zrejme aj na chvilku na tom slnku zaspala… A nebola som jedina. Park bol plny ludi, ktori tu travili svoju obedovu prestavku, polihovali, rozpravali sa, hrali sa s detmi ci mali na nohach notebook a tvarili sa vazne. A kedze v miestnej kulture je typicke jest teple jedlo az vecer a obedovat sendvic, necudujem sa im.

Poobede su ulice plne ludi. Cardiff nie je tak preplneny ako Londyn, ale pri porovnani s ranom je to velmi vyrazny rozdiel. Mnohi nakupuju, kedze na Queens street je obchod na obchode a priamo v meste je obrovske nakupne centrum. Do niektorych som aj zasla, ale penazenka bola usetrena. Myslim, ze skor preflakam vsetko na miestnom trhu (potrebujem nakupit veci pre tanecny kostym…).

Vecer… hm… po skole som bola zatial vzdy tak unavena, ze co sa deje v meste vecer ma absolutne nezaujimalo. Ale moj pobyt v Cardiffe sa este nekonci a urcite tento deficit este dozeniem.

CHEPSTOW

Moj vylet do Chepstow sa zacal velmi zabavne. V Cardiffe prave prebiehal nejaky maraton alebo opravovali cesty, takze moj ranny autobus sa prekvapivo a bez predchadzajuceho varovania zrazu stocil presne opacnym smerom nez som zvyknuta. Esteze uz som z rannych prechadzok Cardiffom dostatocne oboznamena s roznymi zakutiami, takze som si pockala, kym ma dopravi co najblizsie k mojmu cielu a vystupila. Na stanici som si kupila spiatocny listok do Chepstow (asi 6 libier) a prekvapenemu vodicovi som povedala svoju destinaciu. Vzhladom na to, ze som isla linkou smerujucou do Heathrow (londynske letisko), musela som ho ubezpecit, ze nemam batozinu a naozaj onedlho vystupim.

Nastupila som, sadla si priamo za soferov, odolala pokuseniu povedat obeznej, vyrazne dyspnoickej pani s opuchnutymi clenkami odporucit, aby konecne schudla, a vyrazili sme. Nesli sme dlho… vzhladom nato, ze uz onedlho nas stopol nejaky chlapik a hlavne zatarasy na ceste. Vacsina ciest bola uzatvorena a vodicov o tom nikto neinformoval. Mozem povedat, ze napad sadnut si priamo za soferov som ako student anglictiny neskutocne ocenila! Tolko zaujimavych slov!

O hodinku ma autobus zanechal v Chepstow spolu so slnkom prijemne ziaricim nado mnou. Usmiala som sa a pustila som sa dole sympaticky vyzerajucou ulickou veducou niekam. Ako spieva Harrison (vo volnom preklade), ak nevies kam mieris, akakolvek cesta ta tam dovedie. A tato ma priviedla spravne k miestu, ktore ma zaujimalo, k hradu Chepstow.

Len v kratkosti o hrade: vystavba tohto normanskeho hradu zacala v roku 1067 a vdaka tomu je v sucasnosti najstarsou zachovanou kamennou pevnostou v Britanii. Vacsina casti bola vybudovana do roku 1188 a ine boli pridane ci prestavane do roku 1278. Po skonceni vojny medzi Anglickom a Walesom hrad stratil dolezitost a az na par utokov, ktorym celil, stratil svoj obranny vyznam. A preve preto bol neskor v 17 storoci zanechany svojmu osudu.

Presla som branou, zistila, ze mam stastny den, kedze prave dnes bol vstup volny, a po prechode obchodom so suvenirmi som sa ocitla v niekdajsej kuchyni. Na rozdiel od mnohych hradov, ktore som videla, tato kuchyna bola skutocne priestranna a mala obrovske okna. Skutocne pekne miesto, vedela by som si predstavit tam nieco varit. Ale musim priznat, ze vinna pivnica s krizovou klenbou ma ocarila ovela viac…

Presla som okolo originalnych drevenych dveri vyrobenych v jedenastom stroci az do Velkej siene, najstarsej casti hradu. Neviem cim to bolo, mozno preto, ze vsetko je vyborne zachovane, ale mala som pocit, ze mozem takmer citit historiu nasiaknutu v tych kamennych stenach…

Nahor po drevenych schodoch cez niekolko restaurovanych miestosti s farebnymi stenami a drevenym nabytkom. Niektorym by sa zrejme nepacilo, ze vsetko je ziarive a ocividne nove, ale kedze takychto miestnosti je na hrade Chepstow malo, osobne si myslim, ze sluzia svojmu ucelu. Navstevnici si mozu lahsie predstavit, ako to zrejme vyzeralo kedysi davno, ked hrad este nebol zniceny.

Mierne strma cesticka ma doviedla az k obrovskej vezi s nadhernymi gotickmi oknami (na bezpecnej strane hradu, takze na strane rieky) a ciastocne zahovanymi (ciastocne restaurovanymi) freskami. Perfektne! Hrady, ktore som mala moznost vidiet, boli vzdy bud chladnymi, kamennymi pevnostami alebo prilis prezdobenymi zamkami budiacimi dojem bezbrannosti. Vo vezi hradu Chepstow som mala moznost vidiet silu a krasu tvorit nadherny komplex.

Z veze som sa presla po hradnych muroch, vystupala po strmych, tocitych schodiskach a skoncila pri zatvorenej brane, cim sa skoncila aj moja prehliadka hradu Chepstow. Takze som si uz len dala obed sediac na travniku a divajuc sa na rodinky s malymi detmi, ako tu travia svoje poobedie, a zakratko nato odisla.

Mestecko Chepstow, ktore som si presla predtym, nez ma vyzdvihol moj autobus spat do Cardiff, je malicke a mile. Tiahne sa nim dobre zachovany obranny mur z trinasteho storocia, stoji tu par peknych kostolov a klukatia sa tu uzucke ulicky. Ale po zhliadnuti toho krasneho hradu… hm. Takze po kratkej prechadzke som so spokojnym usmevom pockala na svoj autobus a vratila sa spat do Cardiffu.

Ak niekedy budete v okoli, Chepstow urcite navstivte, je to nadherne miesto.

PÁR MALIČKOSTÍ

Keďže moja cesta do Cardiffu dosiahla svoj koniec, myslím, že nastal vhodný čas na sumarizovanie.

Jazykový kurz bol podľa mňa jeden z najlepších aké som kedy navštívila. Obyčajne sa mi zdá, že učitelia akoby netušili, čo majú učiť študentov s dobrou úrovňou angličtiny. Naša učiteľka Rachel tento problém nemala. Učila nás ako hovoriť veci prirodzenejšie, ako zdôrazňovať alebo zoslabovať veci, ktoré chceme povedať, pomocou zmeny štruktúry vety alebo pridaním prízvuku na určité slová. Vždy vysvetlila nuansy vo význame slov a opravovala aj našu výslovnosť, aby znela čo najprirodzenejšie (v podstate učila, ako hltať slová). Čo sa mi tiež veľmi páčilo bol jej systém neustáleho opakovania, vďaka čomu sme si mohli všetko ľahšie zapamätať. Na konci kurzu som mala ozaj pocit, že som sa zlepšila, a to najmä uvedomením si vecí, ktoré som už možno niekde v hlave mala, rozšírila sa mi aj slovná zásoba a naučila som sa aj pár fráz a idiómov.

Čo sa týka mojej hostiteľskej rodiny, nemám ich veľmi s kým porovnať, ale myslím, že som mala najlepšiu hostiteľskú rodinu na svete! Boli absolútne milí a priateľskí, vždy sa pýtali, či je všetko v poriadku, či niečo nepotrebujem, či nechcem čaj alebo niečo jesť. Zaujímali sa o moju školu a keď som trocha ochorela, pýtali sa ma, či niečo nepotrebujem a že či si nechcem na DVD playeri, ktorý som mala vo svojej samostatnej izbe pustiť nejaký film, a odpočívať. Starali sa o mňa absolútne príkladne. A dokonca, keď som odchádzala z Cardiffu, odviezli ma na stanicu, hoci mali v to ráno komplikácie kvôli autu, neplnoletým dievčatám, ktoré tam spolu so mnou mali, a inými povinnosťami. Skrátka boli úžasní!

Ľudia často rozprávajú (alebo žartujú, či sa sťažujú) na britské jedlo. Pravda je, že nemám jedinú výhradu. Raňajky v rámci mojej polpenzie boli jednoduché, ale chutné (káva, čaj, toasty, atď.) V Británii obyčajne jedia hlavné jedlo večer. ale keďže moje stravovacie návyky sú príšerné, veľmi mi to neprekážalo. Bageta či nejaké tesco cestoviny za menej než dve libry boli úplne v pohode. Večerala som v hostiteľskej rodine a môžem povedať, že som bola vždy absolútne spokojná. Zemiaky (a nielen hranolky), ryža (a nielen suchá, občas aj korenená či so zeleninou), mäso (grilované, vyprážané, mleté…), ryby, varená zelenina… vždy zdravé, vždy chutné a vždy dostatok. A v prípade, že mi ešte nik nezávidí, po večeri vždy nasledovala nejaká zmrzlina, alebo torta či domáce koláče! Takže ak mám posudzovať britské jedlo podľa tohto, môžem povedať, že je perfektné.

Počasie bolo hlavne daždivé, ale to je predpokladateľné v týchto končinách. Ale mala som aj pár príjemných slnečných dní a s výnimkou jedného dňa sa dážď vždy zdržal len krátko. Avšak ako som počula, presne niečo také panovala tou dobou aj na Slovensku, tak neviem.

Nakupovanie bolo niečo, čo mi bolo odporúčané z každej strany, teda hlavne všetci vraveli o nakupovaní v Londýne. Hm… nakupovanie v Londýne nie je podľa mňa nič extra, ak hovoríme o bežných obchodoch. (Camden Market je niečo úplne iné!) Priveľa ľudí natlačených na jednom mieste, nekonečné rady pred kabínkami a normálne či prípadne ja vyššie ceny, než máme v Bratislave (ale vynechávam z hodnotenia Primark). Fakt nerozumiem, čo ľudí ťahá nakupovať do Londnýna (ak nejdú na Camden Market). Cardiffské nakupovanie je o niečom inom. Približne ten istý tovar ako som videla v Londýne, zruba tie isté či prípadne aj nižšie ceny a oveľa menej ľudí. Oveľa lepšia voľba!

Pri mestskej hromadnej doprave v Cardiffe (tým myslím výlučne autobusy) si môžete byť istí dvomi vecami: nejaký autobus príde a niekam vás vezme. A to je tak všetko. Po pár dňoch som pochopila, že nemá zmysel sa dívať na rozpis. Autobusy prichádzali a odchádzali bez ohľadu nato, čo tam bolo napísané. Na jednej zástavke sa dokonca stalo, že papierový rozpis uvádzal niečo iné ako elektronický, ale samozrejme autobus ignoroval oboje. Takisto miesto, na ktoré dorazíte, nie je 100% garantované. Raz sa môj bus stočil doľava namiesto doprava ako mal a pokračoval ďalej akoby sa nechumelilo. Druhýkrát zasa vodič zrazu zakričal, že toto je autobus 44 a nie 45 (zmenil číslo počas jazdy!) a že kto chce 45, má vystúpiť. Mestská hromadná doprava je v Cardiffe taká mierne dobrodružná. Na druhej strane sa mi páčilo, že to nebolo také neosobné ako v Bratislave. Každý musel kúpiť alebo ukázať lístok u šoféra, každý šoféra slušne pozdravil, ten pre zmenu vždy počkal na všetkých dobiehajúcich a všetci vždy ďakovali šoférovi pri vystupovaní (a ten ich milo odzdravil!).

Nebola som vo veľa krčmách v Cardiffe, v podstate som bola iba v jednom (Pen and Wig), ale ten bol veľmi príjemný. Zvykom je objednávať si pri bare a samoobslužne si to doniesť na svoje miesto. Navyše všetky priestory sú striktne nefajčiarske (a dodržuje sa to), vďaka čomu pred krčmou často stoja veľké hlúčiky pijúcich ľudí, ktoré sú nápismi na dverách upozorňované, aby boli ohľaduplní voči susedom a hovorili tichšie. Čo ma prekvapilo bol výber pív v každej diere, keďže všade som videla na výber aspoň z 5-7 typov piva (lager a ale). Áno, bola som iba v jednej, ale pípy sú super označené a je ich vidno zvonka. U nás sa často hovorí o pive, ale toto v bežnej krčme fakt nemávame. Ochutnala som viacero pív, niektoré celkom ušli, niektoré boli príjemné a jedno (názov si nepamätám) bolo skutočne výborné. A jedno bolo ako stvorené pre mňa: Cardiffské zvané Brains (Mozgy) s drakom v logu…

Vo všeobecnosti je Cardiff skvelé miesto a ak hľadáte jazykovú školu v UK, CELT je výborný výber. Mala som sa úžasné a na tomto mieste by som sa chcela za to zároveň všetkým zúčastneným poďakovať.

Splnila som si jeden zo svojich veľkých snov. Tak môžem snívať ďalší…